Prijať a púšťať

Výstava Blažeja Mikusa Prijať a púšťať má veľmi symbolický odkaz. Vyjadruje umelcovu filozofiu, meditatívny podtext a vnímanie súčasného sveta cez prizmu hlbokého zamyslenia sa nad hodnotami súčasného života. V celej umelcovej tvorbe bola farba základným výpovedným prejavom a stavebným materiálom obrazového priestoru. V mnohých dielach je postavená na zažití videného, ohmataní hmatateľného, pretransponovaní cez vnútro a duševno do koloristických kompozícií. V mnohých dielach je jeho umelecký odkaz tiež založený na princípoch tieňa a svetla. Majú vždy symbolický význam a prirodzene gradáciu myšlienky. Ich kontrast vo výtvarných prácach často vnímame ako prechod z tmavších odtieňov farieb do obrazového presvetleného priestoru. Blažej ich rieši aj presvetľovaním farieb smerom k svetlu, prechodom od studených farieb, najmä jeho obľúbenej modrej k teplým farbám. Mnohotvárnosť skutočnosti rád člení do nových farebných a tvarových súvislostí. Základné a komplementárne farby, teplé a studené, lomené a čisté tóny vrstvia príbehy, zážitky a predstavy v imaginárnom časopriestore. Pomocou farebných plôch skladá pred nami nový svet krajín, otvára pohľady na riečne zákutia neraz presvetlené slnkom. Blažej Mikus ich vkladá do imaginatívneho priestoru, kde tvary, línie, znaky, znamenia či štylizované geometrické prvky násobí, redukuje, zvýrazňuje alebo ponára do nekonečných hĺbok. Niekedy do fiktívneho prvého a druhého obrazového plánu s pomyselným horizontom. Tam sa výrazné ťahy štetca alebo gesto zreteľne odráža od farebných polí, kde obrazový priestor je vyplnený veľkou plochou jednej farby s rozsiahlou zmesou línií a čiar. Nimi vyjadruje nielen filozofickú interpretáciu motívu, ale aj svoje rozporuplné vnútorné impulzy a pohnútky, typické pre človeka súčasnej doby.
U Blažeja Mikusa obrazový priestor má plochu zdanlivo rozloženú, inde scelenú z koncentrovaných farebných plôšok, ktoré sú nanášané expresívnymi ťahmi štetca. Mikusova výtvarná senzibilita je zdôraznená práve týmito rytmizačnými farebnými štruktúrami, v ktorých sa kde – tu otvára priezor do tajomného sveta zaliateho svetlom. Živé línie tvarov pozostávajú z množstva dotykov štetca, z diaľky vytvárajú ilúziu života. Vertikály a horizontály, niekedy akcentované mimovýtvarnými prvkami sa neraz strácajú alebo naopak zvýrazňujú v symbolických farebných plochách, aby vytvorili dokonalú imitáciu neopakovateľných prírodných častí, ktoré si Blažej Mikus zo skutočnosti vyberá. V niektorých kompozíciách na vyjadrenie zámeru diela používal popri maľovanej ploche aj iné materiály, ako napríklad drevenú konštrukciu, keramiku alebo plexisklo, čím zdôrazňuje svoj filozofické a výtvarné posolstvo.
Blažej Mikus vo svojich dielach chce predovšetkým vyjadriť vlastné výpovede tak, aby boli otvorené čo najširšej škále interpretácií, kde si divák pri pohľade na jednotlivé diela sám slobodne môže vytvoriť asociácie podľa vlastnej imaginatívnej dispozície. V umelcových prácach tieň, svetlo, farba, línia či geometrizujúce prvky sa neustále rozvíjajú k novým filozofickým výpovediam, variuje ich nezameniteľnú výtvarnú podobu, ktorá má svoje miesto v neustálej premenlivosti a schopnosti prinášať nové výrazové a výtvarné posolstvá. I keď ako sám hovorí: “ Začať nejakú tvorivú činnosť chce kus odvahy, ale aj značnú dávku nevedomosti.“