Bohumil ELIÁŠ ml. a Marián KOMÁČEK – MAĽBA ZA SKLOM
S potešením Vás pozývame na výstavu MAĽBA ZA SKLOM, na ktorej predstaví svoju tvorbu Bohumil ELIÁŠ ml. a Marián KOMÁČEK . Výstavu realizujeme v termíne od 6.9. do 30.9. 2023 v T&AC Gallery Zámocká 22 v Bratislave.
Hodnotenie kurátora
PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.Bohumil Eliáš mladši vyrastal v umeleckej rodine, a to v ateliéri svojho otca, spoluzakladateľa „ateliérového skla“, Bohumila Eliáša staršieho (1937-2005). Tam sa naučil narábať so sklom od základov a dodnes vo svojich dielach uplatňuje techniky, ktoré vyvinul jeho otec. Silný vplyv v sklárskej tvorbe, jeho umelecké videnie i otcov osobitý štýl spájajúci sklo s maľbou, malo dôležitú úlohu v mladom Eliášovi. Rozhodol sa však študovať v ateliéri figurálneho sochárstva u Jana Hendrycha. Toto sochárske videnie ako aj využitie rôznych materiálov, sa prejavilo v celej tvorbe Bohumila Eliáša mladšieho.
V Eliášových dielach je cítiť sústredenie sa na estetické princípy, ktoré vychádzali z nevyhnutného spojenia skleneného objektu a priestoru, z prepojenia hmotného a nehmotného, uchopiteľného a neuchopiteľného, tajomného a poznaného. Týmto filozofickým a výtvarným východiskám prispôsobil ako výrazové, materiálové tak aj technologické možnosti skla. Jeho stratégia tvorivého prístupu ku sklenenej plastike bola vždy syntézou intelektuálnej rozvahy a subjektívnych momentov. Tavené optické sklo alebo lepené maľované sklo bolo u neho neoddeliteľne spojené s farbou. V dielach z rokov 2019-2022 cítime, že čoraz viac zdôrazňuje imaginatívnosť farby a do popredia kladie symboliku otvoru v sklenej plastike, ktorým preniká hmotný a nehmotný priestor ako napríklad v dielach Horizonty kruhu, Kompozície modrej, zelenej či oranžovej, Nebeský most či Zloženie modrej. Aj keď v sklárskej tvorbe vychádza zo sveta geometrických tvarov, architektúr, mostov či okien, je to opäť farba, ktorá zjemňuje exaktnosť celkového vyznenia diel. Konštruktívnosť je však potlačená v druhej línii jeho tvorby. Mäkké vlniace sa tvary, uzavreté línie subtílnych kompozícií nechávajú vyznieť predovšetkým svetlu, ktoré ich tajomne obmýva. Vidíme to najmä v dielach Tanec, Kráľovná, Tanec v modrom, Kráľovná ružovej alebo Labutie ráno. Modelácia a transparentnosť nás odkazuje na iný jemný a čistý svet bez zbytočnej dramatičnosti a expresívnej výbušnosti.
Tvorba Mariána Komáčka sa formovala v období, keď nová nastupujúca generácia 80-tych rokov odmietla pokračovať v umeleckom myslení svojich učiteľov a výrazne sa začala orientovať na európske výtvarné smery. Predovšetkým na nemecký neoxpresionizmus umelcov z Neuen Wilde a taliansku Transavatgardu, ktorá ovplyvnila viacerých súputníkov umelca. Komáčkov výtvarný názor sa utváral v tvorivom ateliéri silnej umeleckej osobnosti, profesora Albína Brunovského, no nepodľahol pôsobivosti jeho diela. Našiel si svoju cestu, vytváral si vlastný výtvarný názor a budoval si osobitý štýl. Zo štúdií si odniesol zmysel pre kresbu, dobre budovanú kompozíciu a jasnosť i presnosť vymedzených tvarov, ktoré vie citlivo zdôrazniť pevne vedenou linkou.
Maliarska a grafická tvorba Mariána Komáčka sa vyznačuje vzácnym spojením postmodernistických tendencií a istým návratom k jednotlivým obdobiam dejín umenia. V jeho umeleckom prejave sa spája americká gestická maľba 40-tych rokov s nemeckým expresionizmom 20-tych rokov minulého storočia. V mnohých dielach sa snažil zachytiť širokú škálu podnetov, ktoré súčasná doba prináša svojim množstvom informácií. Pretavuje ich do sugestívneho farebného výrazu, metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov. V maľbe i grafike sprítomňuje silné zážitky, príbehy a inšpirácie z fauny a flóry, ktoré ukladá do rozmanitých rovín, vrství ich, obmieňa a prekrýva. Sú symbolom významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania človeka. Odvážne farebné tóny nanesené temperamentným maliarskym rukopisom sa prelínajú s dynamicky vedenou líniou. Ťahy štetca akoby vystupovali z plochy obrazu, no čoskoro miznú v spleti jasných a kontrastných odtieňov farieb. Motív ženskej tváre a postavy, šelmy alebo mýtických jazdcov vystupuje z plochy obrazu, ktorý sa pred nami otvára. Nádherné tvary starých automobilov vystupujú z neutrálneho priestoru, ako keby chceli vystúpiť z pozoruhodných noblesných štvrtí alebo honosných bulvárov. Komáček ich prekryje alebo jemne premaľuje, akoby si rozmyslel, či nám ich chce vôbec ukázať. Predstavy a sny si necháva zakliate v bohato nanesených farbách a líniách, ktoré napĺňajú obrazový priestor. Tajomná hra súčasného sveta, jeho metamorfózy a neustále dialógy s človekom modernej doby napĺňajú jeho maľby a grafiky.
