Dialógy
Pozývame Vás na výstavu *Dialóg*. Maté príležitosť vidieť maľby vo svete uznávaného už nežijúceho chorvátskeho maliara Matija Skurjeniho a tiež diela slovenského akademického maliara Jaroslava Nováka, ktorý ako jediný slovenský výtvarník vystavoval v Múzeu Matija Skurjeni v meste Zaprešić.
Hodnotenie kurátora
Ante ŽajaSpoločná výstava Matija Skurjeniho a Jaroslava Nováka s názvom „Dialóg“ otvára priestor stretnutia dvoch odlišných svetov maliarstva — jedného založeného na podvedomí a snoch, druhého v referenčnom a postmodernom prelínaní štýlov. Hoci patria do odlišných období a kontextov, ich diela vstupujú do zaujímavého rozhovoru o úlohe umelca, prameňoch inšpirácie a hraniciach výtvarného jazyka.
Matija Skurjeni (1898–1990) bol samouk maliar, ktorý tvoril na rozhraní reality a sna. Jeho maliarstvo vychádzalo z vlastných vízií a snov, ktoré zachytával kresbami a neskôr prenášal na plátno. V jeho dielach sa prelínajú vojenské skúsenosti, pacifistické posolstvá (napríklad Holub mieru), podvedomé scény a fantastické krajiny. Skurjeniho kritici a rovesníci zdôrazňovali, že jeho nadrealizmus nie je založený na štúdiu teoretických Bretonových manifestov, ale na autentickom prežití/pozorovaní iných dimenzií. Jeho obrazy tak pôsobia ako posolstvá „z druhej strany“ – sugestívne, víziové a mystické.
Aj keď ho kritici často zaraďovali medzi insitných umelcov, parížskymi nadrealistami bol prijímaný rovnocenne a jeho maliarstvo bolo porovnávané s dielami veľmajstrov ako Magritte či Toyen. Jeho technika tzv. „ihličkového impresionizmu“ a poetika snov kreovali jedinečnú tvorbu, v ktorej sa rozplývali hranice medzi snom a realitou, svetlom a tieňom, životom a smrťou.
Akademický maliar Jaroslav Novák (r. 1961) vstúpil na výtvarnú scénu po kariére grafického dizajnéra. Jeho maliarstvo sa od začiatku vyznačovalo silným zameraním na kanóny umenia dvadsiateho storočia. Jeho tvorbe sa kombinujú vplyvy abstraktívneho expresionizmu, skupiny CoBrA, street artu, až po Basquiata alebo Soulagesa. Novakovo maliarstvo pôsobí ako dynamická koláž štýlových asociácií a kultúrnych odkazov, kde je rovnako dôležitá energia gesta ako aj charakteristický grafizmus.
Na rozdiel od Skurjeniho intímnych a často snových vízií, Novakove diela komunikujú priamo, intenzívne a účinne. Jeho grafické skúsenosti sú vidieť na jasných líniách a farebnosti, čo ho približuje širokému publiku aj zberateľom. Kým Skurjeni tvorí z podvedomia a nevedomia, Novak stavia na vedomostiach a skúsenostiach, prostredníctvom dialógu s umeleckou históriou a súčasným vizuálnym jazykom.
Medzi Skurjenim a Novákom nachádzame podobnosti v maliarskej hravosti, intelektuálnej
otvorenosti a zvedavosti – obaja majú tendenciu ku experimentom a prekračovaniu úzkych
daných pravidiel, hoci vychádzajú z odlišných východísk. Ich maliarstvo od diváka vyžaduje
angažovanosť, núti ho konfrontovať sa so zdanlivo neznámym: U Skurjeniho je to svet
podvedomia a snov, u Nováka zmes asociácii a znakov. Avšak zdôrazňujem, že
Skurjeni vychádza zo svojho vnútorného sveta, tvorí z „videní“, ktoré mu boli dané, zatiaľ čo
Novák vychádza z umeleckej interpretácie vnútorneho a vonkajšieho priestoru. Skurjeni je
maliar „iných dimenzií“ a nadrealistického zážitku, zatiaľ čo Novák je maliarom tzv. „tretieho
priestoru“ postmoderného sveta. Prvý je outsider a samouk, druhý má akademické
vzdelanie.
„Dialóg“ medzi Skurjenim a Novákom je „úprimný“ rozhovor medzi podvedomým a vedomým, medzi snom a citátom, medzi autentickým vnútorným videním a erudovaným výtvarným jazykom.
Táto výstava ukazuje, že hoci sú od seba vzdialení časom a štýlom, spája ich hľadanie slobody výrazu a viera v moc obrazu, ktorá prekračuje realitu a komunikuje s niečím vyšším – či už ide o snovú víziu alebo bohatstvo kultúrnych odkazov.
