Helena Sumbalová – OPANTANÁ

Výstava v galérii Sajado Eurovea prináša komorný výber dvadsiatich obrazov Heleny Sumbalovej z ostatných štyroch rokov. Samotný názov výstavy „Opantaná“ je rovnako symbolický a mnohoznačný ako ďalšie názvy jej diel. Reflektuje realitu i následné emócie autorky, s ktorými sa všetci môžeme stotožniť a nanovo ich prežívať, pretože uplynulé dramatické obdobie zasiahlo skoro každého z nás.
Helena Sumbalová už temer celé desaťročie maľuje svoje poeticko-lyrické kompozície a v dielach reflektuje vlastné pocity a dojmy z prežívanej reality. Osobné zážitky, straty i nálezy, smútok i radosť, samota v lone prírody i návrat do ruchu bežného života, to všetko je zatavené vo farebnej i tvarovej harmónii jej príťažlivých solitérov. Objavujeme v nich však aj témy, ktoré prekračujú rámec osobných mytológii a príbehov a dotýkajú sa i jednotlivých okamihov celospoločenského diania, najmä obdobia pandémie. Sú to symbolické a metaforické kompozície, ktoré svojou univerzálnou rečou na rozhraní reality a abstrakcie dokážu navodiť širokú škálu silných emócií a nálad. Svojou výrazovosťou, kompozičnou schémou, no predovšetkým sugestívnou farebnosťou prinášajú správu o vnútornom pocitovom svete autorky, nabádajú k jeho hlbšiemu spoznaniu a zmysluplnej meditácii. I keď názvy diel sú spoľahlivým identifikačným kódom, ktorý posúva diváka na ceste k odhaleniu jemných nuáns príbehu, je tu stále ešte priestor na jeho vlastné dopovedanie.
Tvorba Heleny Sumbalovej je charakteristická svojím spontánnym koloristickým prejavom a tvaroslovie jej diel vychádza z figurálnych a realistických prvkov, no ona sama v procese výstavy obrazu často smeruje do polôh abstrakcie, pretože jej tajomná a magická reč farebných harmónií a kontrastov a médium svetla, ktoré bohato využíva, sú blízke jej poeticko-dramatickému naturelu. I keď sa občas zameriava aj iné techniky, maľuje zväčša akrylom, striedajúc lazúrnu splývavú maľbu s hutnou a pastóznou, s rozmanitými štruktúrami, ktoré dosahuje špecifickou technikou valčekovania a vrstvenia farieb a na tento často až reliéfny podklad potom maľuje štetcom i špachtľami.
Helena Sumbalová tvorí spontánne a s vášňou, jej poetická duša reaguje ako seizmograf na ľudské príbehy, ale i na okolité prostredie a prírodu. V jej neustálych metamorfózach a kolobehu nachádza metafory, ktoré vyjadrujú podstatu nášho života. Okrem poeticko-lyrických tém však nájdeme v jej tvorbe i hlavy či figurálne kompozície inšpirované históriou, náboženstvom, ale najmä medziľudskými a partnerskými vzťahmi. No a potom sú to i pozoruhodné zátišia, ale najmä krajina, mestská i vidiecka, plná farieb a tvarov v nekonečných premenách ročných období.