Príjemný chaos dneška

Tvorba Denisa Brnoliaka sa začala formovať ešte počas štúdií na strednej umeleckej škole. Zozačiatku ho v maliarskej tvorbe lákala realistická interpretácia motívov, no neskôr prešiel viacerými umeleckými štýlmi. V mnohých jeho dielach sa objavujú prvky abstrakcie, imaginatívnej línie ale aj moderného symbolizmu. Z prieniku skutočnosti so svetom fantázie vznikali jeho vizuálne obrazové predstavy ako záznamy všedného dňa. Vo svojej tvorbe rozvinul jemu vlastnú koncepciu, v ktorej transformoval predmetnosť reálneho sveta do reči metaforických symbolov a znakov. V maliarskej tvorbe sú mu inšpiráciou rôzne podnety každodenného života doplnené figurálnymi prvkami, prírody ale aj sveta mesta. Pri interpretácii týchto tém využíva kombináciu rôznych materiálov, niekedy aj s využitím priestorových objektov, ale aj skúsenosti zo svojej práce reštaurátora. Keď začal pracovať v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoči, prišiel do kontaktu s rôznymi technikami reštaurovania. A tak v maliarskej tvorbe sa objavila nielen kombinácia rôznych výtvarných prostriedkov ako olej, akryl, airbrush, no tiež skúsenosť z reštaurovania, ako napríklad použitie vrstevného lazúrovania. V priebehu rokov si našiel svoju umeleckú cestu, vytváral si vlastný výtvarný názor a budoval si osobitý štýl. V jeho prácach je vidieť zmysel pre kresbu, dobre budovanú kompozíciu a jasnosť i presnosť vymedzených tvarov, ktoré vie citlivo zdôrazniť pevne vedenou linkou.
Denis Brnoliak v maliarskej tvorbe sprítomňuje zážitky, príbehy a inšpirácie zo súčasného sveta, ktoré ukladá do rozmanitých rovín, vrství ich, obmieňa a prekrýva. Sú symbolom významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania človeka. Jemné aj kontrastnejšie farebné tóny nanesené maliarskym rukopisom sa prelínajú so surreálnymi, geometrickými a figurálnymi prvkami vedenými jasnou líniou. Ťahy štetca akoby vystupovali z plochy obrazu, no čoskoro miznú v spleti jasných a kontrastných odtieňov farieb. Motív postavy, kruhu, linky ale aj architektúry mesta vystupuje z plochy obrazu, ktorý sa pred nami otvára. Hra súčasného sveta, jeho metamorfózy a neustále dialógy s človekom modernej doby napĺňajú jeho bohatý výtvarný program.

Alena Šikulová svoj maliarsky program postavila na príjemných dojmoch, ktoré ponúka svet prírody, no najmä flóra. Vo svojich najnovších dielach z rokov 2023 až 2024 interpretuje atmosféru z vnímania tohto sveta, kde dôležitú úlohu hrajú farby a svetlo. V jarných, letných a jesenných lúkach plných kvetov vyjadruje dušu a podstatu flóry, melódiu rozkvitnutých lúčnych plôch. Krásny svet prírody a radosť z tvorby pôsobí ako farebná spŕška impresionistických pastóznych škvŕn, kde harmónia jednotlivých tónov vymedzuje obrazový priestor výbušnou zmesou kvetov. Umelkyňa dáva dôraz na zmyslové vnemy, náladu, premeny svetla a tieňa, mozaiku farieb, neurčité kontúry a neopakovateľné chvíle z kvetinovej hry. Šikulová vie, že svetlom sa mení vzhľad vecí, pretože aj svetlo má svoje vlastné farebné hodnoty. Tak isto slnečné svetlo môže veciam zobrať ich farbu a tvar, čím sa pevné kontúry veľakrát môžu strácať.
Šikulovej záznamy rozkvitnutých lúk a kvetinové zátišia sú vytvorené precíznou drobnokresbou. Svoj osobitý význam má celkové hravé vyznenie diela, ale aj detaily okvetia, ktoré zobrazujú rôzne druhy kvetov. Kvet oddávna bol symbolom mladého života a vďaka hviezdicovitej stavbe okvetných lístkov často aj symbol Slnka a celého sveta. Niektoré kvety sa pokladajú za symbol jari, ale aj symboly rozkoše a erotiky. Kvet však vždy bol symbolom životnej sily, radosti zo života, konca zimy a víťazstva života nad smrťou. Obrazový priestor Šikulovej malieb plných rozmanitých kvetov na nás pôsobí ako zmes farebných škvŕn a plôšok, často na jednofarebnom pozadí. Na ňom vynikajú aj farby kvetov. Jej sa v symbolike tiež venuje veľká pozornosť. Je známe, že biely kvet znamená nevinnosť, čistotu, ale aj smrť, červený vitalitu, krv, modrý tajomnosť, oduševnenie, žltý zase Slnko, teplo a zlato.
Šikulovej maliarska tvorba je teda založená na prirodzenom vnímaní farieb, tvarov a zoskupenia kvetov. Zaručuje príjemný a harmonický vizuálny dojem. Z histórie výtvarného umenia vieme, že francúzski impresionisti využili aj poznatky z psychológie vnímania, vedecké bádanie v oblasti optiky a farieb, vynález farieb v tube, rozvoj fotografovania a inšpiráciu z japonských drevorytov. Impresionisti zdôrazňovali, že namaľované spodobenie je vždy ilúziou skutočnosti a umeleckou fikciou. Toto zdôraznenie podstaty obrazu vytvorilo predpoklad, že sa mohli umelci oslobodiť od predmetu a ich základným zmyslom obsahu obrazu bolo „ako” maľovať. Šikulovej maliarska tvorba na nás pôsobí ako vzácne spojenie súčasných modernistických tendencií s istým návratom k obdobiu impresionistov. V olejomaľbách sprítomňuje silné zážitky, príbehy a inšpirácie z prírodného sveta. Tie necháva zakliate v bohato nanesených farbách a líniách, ktoré napĺňajú celý obrazový priestor.