SPOJENIA A SÚVISLOSTI

Juraj Čutek patrí k najvýraznejším predstaviteľom slovenského sochárstva. Jeho otec Anton Čutek bol jedeným zo zakladajúcich členov legendárnej skupiny Mikuláša Galandu a zaslúžil sa o rozvinutie odkazu moderny na Slovensku, ktorá bola reakciou na podnety svetového moderného umenia. Antona Čuteka možno zaradiť medzi najvýznamnejších umelcov slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia. Juraj svojou tvorbou posúva rodinnú tradíciu ďalej do budúcnosti nielen sochárskymi dielami, ale aj výtvarnými prácami syna Maximiliána. Rôznosťou námetov a motívov, no predovšetkým šírkou vyjadrovania sa vo viacerých druhoch umenia, Juraja možno považovať za neorenesančného tvorcu. Jeho komorné i monumentálne plastiky, maľby, kresby, atypický dizajn sochárskeho nábytku, atmosféra vytvorených interiérov majú pečať individuálnej autorskej koncepcie, využitia osobitých výrazových prostriedkov, ktoré sú v slovenskom sochárstve ojedinelé. Rád má vo svojej tvorbe isté napätie, akým je vzťah hutnej hmoty drevenej figúry a priestoru okolo nej, hladké bravúrne spracovanie povrchu použitých kmeňov stromov v kontraste k ready-mades a jemnej polychrómii čo vytvára takmer 3D objekty. Predmety bežnej dennej potreby sa stali nielen intelektuálnou interpretáciou viacerých súvislostí, ale dodávali dielam nový, prekvapivý význam, iný výtvarný rozmer.
V jeho dielach cítiť zmes vzdialených podôb technických a konštruktívnych prvkov objektov Leonarda da Vinciho, ktoré sa striedajú s fantáziou a realitou Julesa Verneho ako novodobá sci-fi. K tomu musíme pridať neodmysliteľné diela plné romantických predstáv, ktoré sú akoby spojené s humorom Zemanovho Baróna Prášila. V prácach Juraja Čuteka sa s úplnou samozrejmosťou striedajú dejinné postavy literatúry, divadla, hudby a histórie a spolu s priekopníkmi techniky a civilizácie vytvárajú úžasné panoptikum sveta. Spojenie klasicky spracovaného dreva s pridanými strojmi a kovovými predmetmi, ktoré už neplnia svoju funkciu, udivujú svojou myšlienkovou nadsádzkou, metaforou a symbolikou, odkazujúcou k vyjadreniu rýchlosti, pohybu a letu. Neodmysliteľnou súčasťou jeho námetových interpretácií je hudba, pouliční hudobníci alebo hudobné nástroje.
Juraj Čutek je tvorcom prezentujúcim dnešnú dobu bohatú na mnohé asociačné väzby, naplnenú závažnými filozofickými mementami, psychologickými zvratmi, ľudskými výhrami a prehrami. Práce poznamenané týmto bohatým vnútorným životom dokáže myšlienkovo i výtvarne spojiť so snami technických vynálezcov , moreplavcov, generálov a cisárov. A dokáže do tohto života vtiahnuť aj nás.

Maximilián Čutek predstavuje tretiu generáciu umelcov z rodiny Čutekovcov, spolu so svojim starým otcom Antonom Čutekom a otcom Jurajom Čutekom. V sochárskej tvorbe je pre Maximiliána charakteristický konkrétny znakový prejav, ktorý je v mnohých sochárskych prácach inšpirovaný halštadtskou kultúrou a rozmanitými európskymi štýlmi. Preto často zdôrazňuje krásu materiálov ako kameň, drevo, smalt alebo kov. Jeho 2 a 3D diela ťažia z pradávnej mágie, ktorá je ukrytá v maľovaných drevených totemoch, ale aj iných kultových objektoch. Preto je prirodzené, že akrylovou farbou zvýrazňuje mnohé svoje drevené sochy. Fantázia a realita sa stretáva v podobe záhadných zvieracích a fantazijných objektoch, kde najdôležitejší je detail a prirodzene určitý symbol a znak vzťahujúci sa k predmetnému svetu. V jeho sochách je dôležité lyrické prepojenie prírody a človeka, hľadanie zmyslu života, čo je pre samotného tvorcu mimoriadne dôležité. Na svojej nedávnej bratislavskej výstave s názvom Poetica, sa sám vyjadril „ o zaujímavom spojení plochy a priestoru, maľby a sochy, ktoré zhmotňujú poéziu do materiálu. Diela reflektujú básne ako tému a zároveň sú básňami tiež – vo vizuálnej forme“. A tieto slová možno aplikovať na celú Maximiliánovu tvorbu.
Maliarske práce vychádzajú z expresívnej abstrakcie, kde dôraz je kladený na gestický ťah štetca, bohaté odtiene farieb, ktoré sú nanášané pastóznym maliarskym rukopisom. Zdôraznená je tak explozívna sila kontrastných a svietivých farieb. Vytvárajú taktiež napätie medzi jednotlivými vrstvami a štruktúrami, ktoré prenáša do obrazového priestoru svojich maliarskych kompozícií. Maximilián rád používa expresivitu línie a tvaru, ako aj monumentálnosť obrazového posolstva. Extrovertnosť maliarskeho rukopisu sa uňho často spája s introvertnosťou intelektu. V jeho maľbách sú plne vyjadrené pocity súčasného mladého človeka pohybujúceho sa medzi romantizmom dávnych čias a realizmom dnešnej chaotickej doby.