Tvar a priestor

26.06.-09.10.2024

Pri príležitosti otvorenia piateho výstavného priestoru Turuk & Art Collective Vás s potešením pozývame do Art Hotel Kaštieľ v Tomášove na prehliadku výstavy Tvar a priestor, v ktorej svoju tvorbu predstavia desiati sochári zo Slovenska, Česka a Chorvátska.
Art Hotel Kaštieľ Tomášov je jedinečné hotelové zariadenie, ktoré vzniklo rekonštrukciou jedného z najreprezentatívnejších barokových šľachtických sídiel na južnom Slovensku. Hotel je situovaný uprostred rozľahlého historického anglického parku so vzácnymi drevinami iba 20 km od centra Bratislavy, na okraji obce Tomášov. Park je počas leta miestom konania prestížnych spoločenských akcií a honosných celebritných svadieb a práve tam v exteriéri budú vystavené sochy.
Výstavu si môžete pozrieť do 09. 10. 2024 každý deň od 10.00 do 20.00 okrem dní konania uzavretých spoločenských akcií, čo je vopred uvedené na stránke www.hotelkastiel.sk

Hodnotenie kurátora

PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD.

Sochy vystavené v prírode majú schopnosť preniesť silnú správu aj bez slov do prírody a pre človeka, ktorý ich vníma je to úplne iné vnímanie ako v galerijnom priestore. Keď v roku 1967 sochár Alexander Trizuljak založil Sochu piešťanských parkov, pre návštevníkov týchto parkov sa v prírodnom prostredí objavili zaujímavé príbehy a posolstvá jednotlivých sochárskych prác. To isté sa dialo v kaštieli v Moravanoch nad Váhom, kde sochári nechávali svoje diela v moravanskom parku. V roku 2013 si sochárka Kata Kissoczy otvorila v záhrade neďaleko svojho ateliéru v Bratislave, Open Gallery s mnohými sochárskymi objektmi slovenských a zahraničných umelcov, jej priateľov. Tieto umelecké diela pod holým nebom sa stali prostriedkom inej komunikácie, kde umelci sa snažili preniesť svoje myšlienky a emócie na divákov pomocou rôznych materiálov ako drevo, kameň, keramika alebo dokonca železo a oceľ. Tak dosiahli pomocou prirodzených faktorov iný odraz svetla, striedanie svetlých a tienistých častí, odlišných od toho, ako sa to prejavuje v uzavretom priestore. Desiati sochári vystavujúci v nádherných parkoch kaštieľa v Tomášove, využívajú rôzne materiály, vždy však zostávajú verní svojmu sochárskemu rukopisu, témam a ich interpretácii.
V dielach českého sochára Radka Anderleho cítime inšpiráciu klasickým gréckym sochárstvom, ale aj neskorým klasicizmom. Interpretácia námetu, predovšetkým podoby ženy ako objektu umeleckého záujmu je čistá, jasná s dôrazom na eleganciu tvarov. Katarína Alexyová-Fígerová zváraním a tvarovaním začala vytvárať sochárske objekty z netradičných skladieb, najmä geometrizujúcich a figuratívnych prvkov. Jej sochy sú čoraz odvážnejšie tvarované, kde kov je razantne tvarovaný, ohýbaný, strihaný a zváraný. Juraj Čutek zase rád vo svojej sochárskej tvorbe používa isté napätie, akým je vzťah hutnej hmoty drevenej figúry, kameňa a okolitého priestoru, no najmä hladké bravúrne spracovanie povrchu použitých materiálov v kontraste k ready-mades a jemnej polychrómii. Peter Gáspár ako invenčným klasický sochár, nemá problém dokonale narábať s priestorom, tvarom či rôznymi materiálmi ako kameň a bronz, ktoré spracúva klasickým prístupom v interpretácii motívu. Vytvoril si osobitú asociatívnu a metaforickú reč sôch, ktorej podmieňuje ich hmotnú výstavbu. Chorvátska umelkyňa Anita Kontrec prostredníctvom svojho umenia vyjadruje autentické bytie. Jej častými témami je migrácia, komunikácia a otázky osobnej a kultúrnej identity. Umenie je pre ňu jedinečným zážitkom, ktorý vedie k zmene vnímania a jej cieľom je zviditeľniť túto zmenu. Pre sochársky prejav Miroslava Mlkvika je dôležitá spätosť s domácou rudimentárnou tradíciou, cez ktorú našiel oporu v jednoduchosti znakovej reči modernizmu. Smeroval k realistickej výtvarnej forme, k zdôrazneniu celku neoddeliteľne spojenom s detailom. Stano Mikovčák spája architektúru so svojimi komornými dielami. Rád priznáva železu krásu ale i hrdzu. Preto bronz, neleští a ani nelakuje. Motyky, sekery, podkovy alebo reťaze vkladá do svojich sôch ako pamäť pre ďalšie generácie. Niekedy ich ďalej dáva do architektúry svojich rozhľadní, čím vytvára prvú galériu v takomto priestore. Ondrej 4. rád pracuje vo všetkých materiáloch. Preferuje okrem bronzu aj ohybné kovy, no najmä železo a oceľ. Jeho abstrahované tvary majú vždy výraznú symboliku, najmä práce s rozmernými kovovými a oceľovými súčasťami strojov, s technickými zariadeniami alebo barelmi. Mnohé jeho sochárske objekty majú istú symboliku, ktorá je daná vzťahom k drsnej štruktúry kovu, farby a surového technického objektu. Vít Pacalaj sám hovorí: „mojou snahou je zachrániť a rozozvučať hlas dreva, kameňa a spolu s ním vyrozprávať príbeh o živote.“ Jeho sochárske práce inšpirované prírodou si zachovávajú krásy organického tvaru. Petra Žanonyho k tvorbe sôch inšpirujú slovanské dejiny ako aj grécka a severská mytológia. V súsošiach rieši milostné vzťahy, najmä vzťahové trojuholníky medzi mužom a ženou ako aj medzi postavami rovnakého pohlavia. V jeho sochárskej tvorbe sa často objavuje farba, dôraz však kladie na dokonalú prácu s priestorom, tvarom a samotným materiálom.
Prírodné prostredie a najmä parky sú priestorom oslobodeným od znakov. Prírodné objekty, a tým aj sochy nadobúdajú iný charakter len v dôsledku vnímania ľudského subjektu, ktorý do prírody vstupuje. Zbavuje nás vnímania blikania svetiel na semaforoch, trúbenia áut, cinkania električiek, útržkov rozhovorov. Pri chôdzi okolo sôch v parkoch kaštieľa Tomášov okrem samotnej chôdze nemusíme robiť nič iné, len venovať pozornosť sochárskym dielam českého a chorvátskeho tvorcu spolu so slovenskými umelcami.

Vyštudoval odbor sochárstvo na Súkromnej odbornej škole umeleckého designu. Po škole využil ponuku Olbrama Zoubka, u ktorého pôsobil šestnásť rokov ako jeho odborný asistent. Samostatne začal vystavovať od roku 2003. V roku 2011 opustil ateliér Olbrama Zoubka a začal sa naplno venovať svojej sochárskej tvorbe. Je členom voľného združenia Umelecká beseda. Venuje sa soche a grafike.

V rokoch 1978 – 1982 študovala na Strednej priemyselnej škole grafickej v Bratislave. Po skončení štúdia sa venovala reklamnej grafike, plagátu a grafickému designu katalógov, ale aj textilnému návrhárstvu a odevnému designu. V roku 2019 bola rezidentkou Cité internationale des arts v Paríži. V roku 2023 získala ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja za svoju tvorbu pre rok 2022, takisto sa stala významnou osobnosťou bratislavskej mestskej časti Dúbravka, kde žije a tvorí. Venuje sa maľbe, grafike a sochárskej tvorbe.

V rokoch 1972 – 1976 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Ludwika Korkoša a v rokoch 1977– 1983 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe na oddelení sochárstva u prof. Josefa Malejovského a prof. Josefa Svobodu. Žije v Bratislave, venuje sa sochárskej tvorbe, kresbe i maľbe, realizáciám v architektúre a interiérovému dizajnu. Ceny: 1987 Cena poroty na Trienále československej komornej plastiky, Galéria M.A.Bazovského, Trenčín, 2002 Strieborná medaila prezidenta SR Rudolfa Šustera za rozvoj umenia, 2006 dostal cenu Krištálové krídlo za Výtvarné umenie

V rokoch 1967 - 1971 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu, odbor kameňosochárstvo, profesori ing. arch. akad. soch. Štefan Belohradský a akad. soch. Ladislav Šichman, Bratislava. 1971 - 1977 Vysoká škola výtvarných umení, figurálne sochárstvo, Bratislava, prof.Ján Kulich. 1977 – 1990 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odborný asistent a neskôr docent na Katedre figurálneho sochárstva, 1990 – 2000 pôsobil v slobodnom povolaní . 2000 – 2023 docent na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na Fakulte výtvarných umení vedúci Ateliéru figurálneho sochárstva. Získal cenu Martina Benku, 1. cenu Socha piešťanských parkov a cenu M.S. Mester Díj v Budapešti. Jeho tvorba je zameraná na figurálny prejav v komornej aj monumentálnej forme.

V Záhrebe vyštudovala Filozofickú fakultu a navštevovala sochársky ateliér
prof.Ivana Sabolića na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe. V rokoch 1989 - 2017
žila medzi Kolínom nad Rýnom a Záhrebom a bola aktívna na chorvátskej a nemeckej scéne. Po retrospektívnej výstave Kružni tok – Kreisverkehr (2016), v galérii Ring (Meštrovičov pavilón) v Záhrebe sa rozhodla vrátiť do rodného mesta. V roku 2021 v spolupráci s chorvátskou autorskou agentúrou HAA-CIV, založila vlastnú Nadáciu Kontrec. Cieľom nadácie je spolupráca chorvátskych a medzinárodných umelcov. Jej tvorba je interdisciplinárna, využíva konceptuálne práce s textom, sochou, maľbou, inštaláciami a performance.

Študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Bol projektantom architektonických objektov v Nemecku. Založil ateliér architektúry s rozsiahlym pôsobením na Kysuciach. Od roku 2005 jeho architektonická tvorba bola venovaná rozhľadniam v kysuckom kraji. V súčasnosti spája architektúru so svojimi komornými sochárskymi dielami. Vystavoval v Ríme, Varšave, Krakove, Bialsko-Białe a v Moskve. Žije a tvorí na Kysuciach a v Banskej Štiavnici. Z Kysúc spravil kraj rozhľadní a v nich prvú galériu sôch.

V rokoch 2002 – 2006 študoval na Strednom odbornom učilišti v Nižnej, odbor umeleckoremeselné spracovanie dreva. V rokoch 2015 – 2020 študoval na Akademii Sztuk Pieknych u prof. Jana Matejku v Krakove, odbor umelecké sochárstvo u prof. Karola Badynu. Žije vo Vitanovej na Orave, venuje sa sochárskej tvorbe

V rokoch 1993 - 1999 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, figurálne sochárstvo u prof.Petra Rollera, prof.Jána Hoffstädtera, prof.Jozefa Jankoviča.V roku 1997 študoval na University of New Castle vo Veľkej Británii u prof.Henri Burtona. Je členom Spolku výtvarníkov Slovenska. Žije v Turzovke, venuje sa maľbe, komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe.

V rokoch 1975 - 1979 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu, odbor rezbárstvo, prof. Ludwika Korkoša, Bratislava. 1991 - 1993 Vysoká škola výtvarných umení, figurálne sochárstvo, Bratislava, profesori Vladimír Havrila, Juraj Meliš, Jozef Jankovič. Žije v Bratislave, venuje sa komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe.

V rokoch 1978 – 1982 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor rezbárstvo. V roku 1982 sa usadil v meste Bayreuth a začal pracovať ako grafik v rôznych reklamných agentúrach, ale aj ako reštaurátor na Bayreuthskej univerzite. Po presídlení do Mníchova navštevoval Akadémiu Wildner, kde sa naučil pracovať s rôznymi grafickými programami. V Bayreuthe sa stal členom umeleckej výtvarnej skupiny Art Schmiede a v Bratislave Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. V roku 2018 sa vrátil na Slovensko, žije vo svojom rodisku v Devíne, kde si vybudoval vlastný ateliér. Venuje sa maľbe, grafike a sochárskej tvorbe.