TRAJA

Turuk & Art Collective otvára svoj nový, moderný a netradičný výstavný priestor v nákupnej galérii New Living Center v Bratislave veľkorysou výstavou, ktorá nesie nenápadný a stručný, no zároveň i výstižný názov „Traja“. Traja autori – maliari – tu predstavujú svoje ucelené kolekcie obrazov, o ktorých možno povedať, že sú reprezentatívnym prierezom ich maliarskeho programu.
Napriek tomu, že ich tvorba je diametrálne odlišná a najmä námetovo čerpá z rozmanitých zdrojov, všetci traja podľahli inšpiratívnej príťažlivosti abstrakcie a viac-menej sa jej dominantne i venujú.

Mykola Bodnar pôsobí na slovenskej výtvarnej scéne už temer štvrťstoročie. Pomaly a nenápadne cez samostatné výstavy, sympóziá a maliarske plenéry postupne prenikol do povedomia a pre svoje pôsobivé obrazy si našiel široký okruh priaznivcov. Jeho tvorba sa vyvíja v dvoch paralelných rovinách. Na jednej strane je to štylizovaná podoba realizmu, na strane druhej abstraktný prejav .
Tá prvá línia vychádza z reálneho tvaroslovia, využívajúc niektoré overené princípy plenérovej maľby a impresionizmu. Nesie pečať autorovej kreativity, jeho zmyslu pre farebnosť, kompozíciu i jedinečnú vyváženosť idylických i realisticko-expresívnych prvkov.
Základnou inšpiráciou autora je okrem portrétu, zátišia a krajinárskych fragmentov predovšetkým mestská veduta, ktorú dokáže interpretovať v nekonečných variantoch i nečakaných nuansách. Raz sú to široké mestské panorámy, inokedy emotívna no vášnivá reflexia malebných uličiek a zákutí plných života, no veľmi často i prchavá vízia spiaceho mesta, s tajomnou hrou svetiel na pozadí nočnej oblohy či vodnej hladiny. Maľuje prostredie v ktorom žije, ulice Bratislavy i Košíc, poznáme jeho cyklus benátskych impresií i zábery chorvátskeho pobrežia a rušných prístavov.
Pendantom tejto vášnivej a štylizovanej podoby reality je autorova abstraktná tvorba. V nej rezonuje jeho pôvodné zameranie na dizajn, racionálna predstava o usporiadaní sveta, ale i prvky gestickej akčnej maľby a informelu. Výsledkom sú nespočetné komorné kompozície i rozmerné formáty, v ktorých autor dynamickým rukopisom interpretuje svoju víziu farebnej i kompozičnej harmónie, do ktorej však kde tu nechá preniknúť i fragmenty reality.
Mykola Bodnar je predovšetkým kolorista a maľuje olejom. Jeho paleta žiari sýtymi farbami  a odvážnymi tónmi, často však diváka očarí i decentnými tlmenými akordmi, v ktorých vyniknú jemné štruktúry pozadia. Má pevný maliarsky rukopis, využíva štetec i  špachtľu, ktorou nanáša , vrství a modeluje hutné farebné pasty, striedajúc reliéfnu a plastickú modeláciu priestoru a tvarov s jemnými splývavými ťahmi štetca.

Diela Zuzany Schmidtovej sa začali objavovať na výstavách len nedávno. Upútali svojou pôsobivou, veľmi kultivovanou decentnou farebnosťou a metaforickou významovosťou, a našli si široký okruh divákov. Dnes je zrejme, že sa autorka vybrala cestou lyricko-abstraktnej nefiguratívnej maľby a hlavným výpovedným médiom jej prejavu sa stala farba. Podmanila si ju svojimi bohatými možnosťami – krehkou hrou jemných valérov, i robustnosťou drsných štruktúr, výrazovou silou farebných akordov i emotívnou hĺbkou monochrómnych tónov.
Nezanedbateľná je i symbolika farby, ktorú Zuzana Schmidt využíva na umocnenie emotívneho zážitku a zdôraznenie metaforického odkazu svojich diel. V mnohých jej obrazoch však nájdeme okrem magickej poetiky i značnú dávku dynamiky a expresie a okrem abstrahovanej vízie duchovného sveta často aj geometrické a archetypálne prvky a tvary odvodené z reality. Príznačné sú i vpisované texty alebo iné prvky kaligrafie, ktoré spolu s názvom evokujú predstavu rozmanitých dejov.
Mnohé z diel sú inšpirované literárnymi príbehmi či poéziou, najmä bezprostrednými a emotívnymi veršami Jacquesa Préverta – majstra snivých metafor a zložitých slovných hier. Možno povedať, že ich výtvarnou paralelou sú i citácie či fragmenty textov, ktoré autorka formou koláží vkladá do kompozičnej osnovy svojich obrazov.
Zuzana Schmidt sa okrem komorných formátov dnes čoraz viac sústreďuje na rozmernejšie práce, kde má možnosť uplatniť i veľkorysejšiu kompozíciu, zdôrazniť dynamiku línií a silu maliarskeho gesta. S väčšou odvahou rozširuje i pôvodnú farebnú škálu o striebristé a zlaté tóny a čoraz častejšie sa sústreďuje na interpretáciu každodenných zážitkov, ale i vlastných spomienok a predstáv.

Maliar Martin Borodáč už viac ako štyri desaťročia predstavuje jednu z konštánt slovenskej abstraktnej tvorby. Jeho obrazy vznikajú vo vzácnej zhode s okolitým prostredím a vnímame ich ako autentický výraz vnútorného precítenia krajiny, jej atmosféry i jej obyvateľov. Jeho diela prekvapujú svojou robustnosťou a vnútornou monumentálnosťou, ktorá je utajená i v tých najmenších formátoch.
Aj v tvorbe Martina Borodáča je farba jedným z nosných prvkov a autor využíva jej magickú silu, najmä vzrušujúcu dynamiku červených, oranžových, žltých i smaragdových akcentov. Dominantne však pracuje s tajuplnou škálou tlmených zemitých tónov a pigmentov, ktoré často dopĺňa drsnými prírodnými prvkami, pieskom, drvinami, pilinami a kusmi dreva. Z týchto rozmanitých materiálov vytvára bohaté reliéfne štruktúry, ktoré miestami temer až v podobe asambláží vystupujú z plochy jeho obrazov.
Martin Borodáč maľuje krajinu, jej tvary, objemy, línie i kolorit, ktoré abstrahuje do výslednej esencie symbolov a archetypálnych znakov. Prináša nám svoju predstavu o krajine, ktorú vnímame všetkým zmyslami. Vnímame jej podobu, jej atmosféru, vôňu i zvuky evokujúce pocit tajomnosti a mystiku rituálov spätých s univerzálnou výrazovosťou pôvodných civilizácií a kultúr.
V Borodáčových obrazoch spoznávame jeho milované Záhorie i Dalmáciu, ktorá je preňho nevyčerpateľným prameňom inšpirácie. Nájdeme tu však aj fragmenty jeho vybájených exotických zákutí Afriky, Južnej Ameriky i Oceánie, kde z abstrahovaného prírodného sveta vystupujú obrysy i stopy exotických dravých šeliem, ale aj siluety postáv, hlavy a archetypálne symboly. Sú reflexiou autorovho vnútorného sveta plného metafor a inotajov, kde sa prelínajú emócie so zážitkami, sny s realitou a dobrodružné predstavy so všednou poéziou života.