PREDSTAVUJEME VÁM VÝSTAVU AUTOROV ŽELJKA LESARA A MICHAELA GAVRIELIHO POD NÁZVOM „ŽIARA TIEŇOV“ .
Spoločným znakom oboch autorov je úsilie nepodliehať súčasným výtvarným trendom či vplyvom a prinášať námety, ktoré nemajú šokovať, dráždiť, alebo provokovať, ale skôr nabíjať človeka energiou a poukazovať na krásy prírody a života vôkol nás. A v nás. Kým v prípade Chorváta Lesara ide už o ostrieľaného harcovníka, pre rodáka z Liptovského Mikuláša Gavrieliho znamená táto výstava jeho prvé vystúpenie pred publikom. Želijko Lesar prichádza s poslednými zo svojich cyklov „Koňmi“ a „Vtákmi“. Plátnam dominuje kresebná línia, vymedzujúca figuratívne tvary v priestore, doplnená jednou zo základných farieb s menším akcentom druhej farby, čím vytvárajú optickú a kompozičnú rovnováhu. Niekedy je kresba len v prerušovaných kontúrach a čiastočne alebo úplne ju nahrádza farba. Na rozdiel od koní plných pohybu, ktoré pôsobia veľkolepo a mocne, sú vtáky pokojnejšie, nenápadnejšie, neokazálejšie. Enkaustika je maliarska technika, pri ktorej sa ako farbiace médium používa roztavený farebný vosk. Nástrojom na maľovanie sú rozohriate kovové paličky, alebo špeciálne vyhrievané perá, prípadne enkaustické žehličky. Napriek popularite v starovekom Grécku a Ríme, musela čakať na znovuobjavenie v XX. storočí študentmi Bauhausu a masovo sa rozšírila v 90. rokoch zásluhou internetu. Práve ona tvorí ťažisko tvorby Michaela Gavrieliho. Ňou zhmotňuje svoje zážitky, stavy a vnútorné pochody do farieb, a farby v ňom naopak vyvolávajú prílivy asociácií. Práce kolíšu od abstrakcie k figurácii, kde sa podoby nezriedka vynárajú iba náznakovo z hlbiny obrazu. Výtvarník sa stotožňuje s tým, čo vníma, a to zase rezonuje opäť v ňom. Táto podstata umožňuje nekonečné básnivé metamorfózy, kde si každý divák musí nájsť vlastnú inerpretáciu. Svojráz jeho diela vymedzuje úsilie zostúpiť k tajuplným zdrojom bytia a spojiť ich s intuitívnym vycítením zákonitostí vesmírnej skutočnosti.