Primas Jiři

Jiři Primas (*1963) sa s fotografiou stretol snáď ako každý malý chlapec cez „domáci“ fotoaparát. V jeho rodine nebol žiadny fotograf, od ktorého by mohol získať skúsenosti, ako zaobchádzať s prístrojom, ako vôbec fotiť. Fotil skoro všetko, rodinu, kvety, jednoducho čo sa kde vyskytlo. Aké však bolo prekvapenie, keď na fotkách koľkokrát boli len šmuhy alebo nič. Komora doma nebola a fotky sa vyvolávali v komunáli. Až neskôr si doma v kúpeľni zriadil tmavú komoru. Z vane sa stal základ pre misky, ponožky na šnúre nahradili fotografie. Zrkadlo bola leštiaca plocha, objímka vo svetle dostala červenú žiarovku…
Na vojne sa dostal prvýkrát k profesionálne vybavenej fotokomore s relatívne „dobrým“ prístrojom. Napriek tomu všetko to bol dobrý základ a posunul sa zase o kus ďalej. Po vojne mal možnosť podieľať sa na projektoch neónových reklám. V tom čase sa ešte sklenené trubice používali na reklamné účely. Vďaka svojmu technickému vzdelaniu pracoval na časti elektro, kde kreslil plány a schémy zapojenia. Okrem toho fotografoval objekty, na ktoré sa reklama projektovala. Celý proces prípravy bol v dobe osemdesiatych rokov pomerne zložitý (v porovnaní s dnešnými možnosťami), ale profesne bohatý. Fotografie sa zväčšovali na formát napr. 30×40 i viac. Nasledovalo lepenie vytypovaného fontu do fotografie a celé sa prekreslilo na pauzák. Neraz sa fotografie museli prerobiť, neraz sa vracal na rovnaké miesta do komory. Tam späť… Pracoval so zvitkovým filmom, občas s doskovým prístrojom. Retušovali sa ako fotografie tak aj filmy. Veľmi často pre prácu používal papier Dokument s veľmi tvrdou gradáciou (zväčšovanie fontov, perovky, atď). Neskôr sa dostal k prvej poriadnej zrkadlovke Nikon. Vtedy F801. K nemu dva zoomové objektívy. Bol to neskutočný rozdiel medzi Prakticou (tu je niekedy v 70. rokoch začal používať) a technicky nabušeným Nikonom. Nevýhodou Nikonu bol jeho zabudovaný motor. Dvakrát trikrát človek natlačil spúšť a film bol preč. S Nikonom prežil aj obdobie Zamatovej revolúcie. Zachytil snímky na uliciach, atmosféru v Národnom divadle (tu pracoval ako technik). Neskôr prišiel vyšší model F4, potom digitálny F75, F200…. Fotografia je jeho koníčkom. Profesijný život Jiřiho Primasa ide úplne iný smerom. Posledných dvadsať rokov zameral svoje fotografie úplne inam ako v začiatkoch. Dokumentuje ľudí na uliciach, významných autorov na kultúrnych akciách a všade v prostredí, ktoré je pre nich prirodzené alebo niečím zaujímavé. Fotografie dnes robí výhradne na digitálnu techniku ​​a len výnimočne siahne ešte po Nikone F100. Výhradne čiernobiele fotografie spracováva v kalendároch alebo veľkoformátových tlačiach. V súčasnej dobe pripravuje vydanie fotografickej
Publikácie. Podieľa sa ako kurátor na organizovaní autorských i spoločných výstav.