„60“

Výtvarná tvorba Stanislava Mikovčáka je mimoriadne autentická, osobitá a prirodzene mnohostranná. A to preto, lebo ako architekt vytvára sochárske diela a objekty, v ktorých vyniká tvar v priestore, prírode a zdanlivo aj v pomyselnom prázdne. Drevo so stáročnými štruktúrami a rôznymi odtieňmi sfarbenia spolu s kovom sú dominantnými materiálmi v jeho výtvarnej tvorbe. Železo je v kultúrnych dejinách ľudstva pomerne mladý úžitkový kov. V mýtoch jednotlivých etáp vývoja reprezentuje posledný vývojový stupeň, ktorý sa mal začať zlatým vekom. Železo je priradené bohovi vojny Marsovi a červená farba hrdze má pripomínať krv. Pre Mikovčáka železo symbolizuje život. Sám v ňom vytvára práce, ktoré sú zároveň „úctou k práci našich predkov, ktorí z kovu vytvárali základné nástroje pre živobytie a stávali sa až umeleckými dielami. Začal som ich diela – motyky, sekery, podkovy, reťaze vkladom do obrazov s cieľom zachovať tieto nástroje aj v umeleckej podobe pre ďalšie generácie. Som šťastný človek, lebo som práve v kove našiel záľubu. Mám ho rád. Milujem ho, stotožňujem sa s ním a snažím sa mu dávať znova život a dušu.“ Často vo svojich plastikách a objektoch spája kov aj s drevom. Podkova je pre neho symbolom strážkyne ľudského šťastia, kríž kombinuje s kameňom, ale aj drevom. Spájajú sa v motívoch anjelov ako strážcov obydlí, sú vložené do mnohých rozhľadní na Kysuckých Javorníkoch. Kované sochy a objekty majú v sebe zakomponované staré premety a nimi výtvarne a esteticky oživuje svoje architektonické práce, najmä jeho obľúbené rozhľadne. Netradičným spôsobom tak spája moderný pohľad na svet so starým životom na Kysuciach. Ako sám hovorí: „ snažím sa tak súčasnej generácii priniesť správu o tomto kraji. Pri potulkách krajom nachádzam staré chalupy, ktoré chátrajú a padajú. To málo, čo z nich zostáva je železo, ktoré vzdoruje času. Staré železo je vôňou ohňa opradená hmota, ktorá sa ťažko tvaruje. O to je však krajší výsledok.“
Sochy vytvára klasickou metódou, kovaním za tepla. Spolu s nájdenými predmetmi, “objet trouvé“, vytvára nádherné kompozície plné čarovných príbehov. Jeho umelecké vyjadrenia v plastikách, sochách a objektoch majú hovoriť o ľuďoch a dnes už aj o chátrajúcich domoch, v ktorých prežili niekedy celé generácie mnohé strasti a krásy života. A tie Mikovčák vie vložiť do svojich diel. Vo výstavných priestoroch Turuk Gallery prezentujeme umelcove sochárske práce, a to pri príležitosti jeho okrúhleho životného jubilea, preto ten magický názov „60“. Výber diel je sústredený na viaceré tematické okruhy z ostatných dvadsiatich rokov. Všetky sú však v myšlienkovej línii Stanislava Mikovčáka: „spoznať múdrosť našich predkov a zachrániť spomienku na nich…“