IGI BREZO, INGRID MÁRIA GÁBOR „BUTTERFLY“

Maliar Igi Brezo je typ umelca, ktorý veľmi svojským spôsobom reaguje na okolitý svet. Precestoval mnohé krajiny, navštívil najznámejšie svetové múzeá, stretol sa so stovkami zaujímavých ľudí, no predovšetkým vnímal krajinu, jej podoby a premeny. Vzťah k prírode, od detstva trvalo uzavretý v jeho srdci, našiel v jeho tvorbe svoje naplnenie v stovkách veľkolepých diel, ktoré tlmočia obraz krajiny v jej expresívno-dramatických, poeticko-lyrických ba až fantazijných podobách. Jeho krajinárske kompozície sú zväčša harmonické a meditatívne, no často prinášajú i eruptívne vízie, pretavené cez vnútorný pocitový svet básnika, ktorý vníma krajinu ako komplex prírodných elementov v ich vizuálnej podobe, ale i v personifikáciách magických a tajomných síl, ktoré sú v nej ukryté.

Inšpiračné zdroje Brezovej tvorby však môžeme hľadať aj inde. Maľuje nekonečné vesmírne diaľky a neznáme galaxie, magický svet živlov, ktoré sú zdrojom života, sporadicky i ľudské postavy a tváre, biblické témy i rozprávkové motívy, ale aj svet hudby, či intímne sondy do vnútorného sveta súčasného človeka tlmočené cez mnohoraké a veľavravné podobenstvá.

Maliarske tvaroslovie Igiho Brezu čerpá z realistických princípov, no viac ho lákajú možnosti, ktoré prináša nefiguratívny prejav, najmä abstraktný expresionizmus a akčná maľba, či európske podoby informelu. Tieto skúsenosti využíva vo svojich veľkorysých a eruptívnych obrazoch, ktoré prekvapujú dynamikou kompozície, kultivovanou škálou palety, hĺbkou zamatových tónov i tajomným svetlom ukrytým v bohatých štruktúrach povrchov. Brezo vychádza z klasického spôsobu maľby akrylom smerom k náročnejším kombinovaným technikám, kde uplatňuje vlastné spôsoby na dosiahnutie štrukturálneho, niekedy až reliéfneho vzhľadu svojich plátien. Reč jeho obrazov je mimoriadne presvedčivá, prekvapujúca raz silou maliarskeho gesta inokedy harmóniou farebných akordov.

Po nedávnej sérii veľkolepých kvetinových zátiší, rozkvitnutých kráľovských záhrad a tajomných lesných zákutí dnes autor prichádza s iným výnimočným zázrakom prírody, a tým je krehký tvar a jemný pôvab motýlích krídel. Výstava Butterflay prináša – tentoraz výnimočne v komornom formáte – Brezove poetické impresie na hranici sna a skutočnosti. Je to symbolický návrat na lúku detstva a do rajskej záhrady našich snov, kde poletujú tajomné tvory. V ich žiarivom striebristom i zlatistom lesku a v krehkej čipke krídel sa jemne zrkadlia pôvabné rozprávkové postavy. Brezove Butterflais sú v súčasnosti vhodnou témou na meditáciu o osude našej planéty a o poslaní človeka pri jej záchrane.

Ingrid Mária Gábor bola celé roky bezprostredne spätá s výtvarným umením a sama spontánne maľovala na papier i plátno svoje kompozície, intuitívne hľadajúc vlastný štýl a výtvarnú reč, ktorá by vyhovovala jej naturelu a predstavám. V poslednom období maľovala technikou „fluid painting“, využívajúcu náročný a zdĺhavý spôsob nanášania hladkej lazúrnej maľby pomocou stekajúcich a zmiešavaných akrylových farieb na dosiahnutie bohatých, zdanlivo nekonečných kompozičných i koloristických optických efektov. Výsledkom sú abstraktné obrazy, do ktorých autorka miestami vkladá i efektné plastické detaily, zvýrazňujúce mozaikový dezén týchto diel.

Prednedávnom však Ingrid Mária Gábor našla nové impulzy pre svoju tvorbu a dnes sa sústreďuje predovšetkým na maľbu špachtľou či stierkou, vytvárajúc jemné štrukturálne a farebné plochy, ktoré sa vzájomne prelínajú v pôsobivej súhre abstraktných tvarov, evokujúcich pocit výnimočnosti a tajomna.

Zdrojom jej inšpirácie je fantázia, pocity, spomienky a zážitky, ale i príroda a jej mikrosvet pretavené vlastnou predstavivosťou do bohatej škály tvarov a farieb. Z výtvarných impulzov je to predovšetkým osobnosť Gerharda Richtera, ktorý ju oslovil svojou abstraktnou, údernou a dynamickou časťou tvorby.

Ingrid Mária Gábor maľuje komorné formáty a dominantným prvkom jej prejavu je sýta a žiarivá farebnosť a vyvážený kontrast červených, modrých, zlatých a čiernych tónov, ktoré majú často symbolický význam. I keď jej tvaroslovie má abstraktnú povahu, v mnohých jej obrazoch nájdeme drobné realistické detaily a prvky, ktoré nás spolu s názvami diel uvádzajú na hranice predmetného sveta. Obrazy, ako Letný podvečer, Cisárova záhrada, či Gejša navodzujú atmosféru pokoja a pohody a vyzývajú diváka  na vzájomný dialóg.