JANA BRISUDOVÁ, JULIE HALUZOVÁ „DVE“
Decembrová výstava v Savoy Gallery so stručným podtitulom Dve prezentuje tvorbu dvoch výrazných a nezameniteľných osobností súčasnej bratislavskej výtvarnej scény – sochárky Jany Brisudovej a maliarky Julie Haluzovej.
Fotografie: Petra Slušná
Hodnotenie kurátora
Mária HorváthováJana Brisudová / Výpoveď o živote a jeho utajených zákutiach
Sochárka Jana Brisudová za uplynulé desaťročie vytvorila množstvo pôsobivých komorných diel, ba odvážila sa ako jedná z mála našich sochárok i na kompozície s monumentálnejšími rozmermi.
Jej pôsobivé bronzové sochy charakterizujú čisté a oblé línie, veľkoryso modelované objemy a dynamické gestá, technická dokonalosť stvárnenia a výrazová sila prameniaca z klasického sochárskeho tvaroslovia, štylizovaného do poeticko-lyrickej sochárskej reči. Vo svojej tvorbe čerpá z literárnych prameňov i antických mýtov, využíva symboliku a podobenstvá, hľadá hlbší význam každodenných situácií i javov a ich paralely k antickej dráme, čo prepožičiava jej sochám príchuť tajomna a neznáma.
V širokej palete jej diel nájdeme antické motívy, figurálne kompozície a akty, zvieracie postavy i húfy rozprávkových i dravých rýb a morských potvor.
Je to však najmä postava ženy, ktorá sa pre Janu Brisudovú stáva stelesnením veľkých tém z histórie i mytológie, poézie a hudby, zároveň však tlmočí i najvnútornejšie pocity a stavy duše i mysle súčasného človeka. Na výstave pred nami defilujú bohyne, kráľovné i múzy, ale predovšetkým ženy ako zosobnenie krásy, pôvabu, ale aj sily a veľkého odhodlania. Očaria diváka svojimi vznosnými vertikálami, ale i dojemnými gestami nehy a odovzdania. Sú plné emócií a túžob, rezonuje v nich jemný nádych erotiky, ale i tieň osudovosti a drámy.
Julie Haluzová / Malé vyprávanie o veľkom príbehu farieb
Julie Haluzová, rodáčka z Uherského Hradišta žije na Slovensku od ukončenia štúdií a do povedomia slovenskej verejnosti výrazne prenikla najmä v súvislosti s dnes už legendárnym monumentálnym plátnom „7 žltých tulipánov“, ktorý mnohý považuje za najdrahšie dielo súčasného umenia u nás. Tento obraz je východiskom jej dnešnej tvorby, ktorá v žiarivých zakvitnutých lúkach a „kvetinových zátišiach“ interpretuje tichý, nenápadný, no nekonečne krásny svet prírody a je zrkadlom autorkinej čistej a nefalšovanej radosti z tvorby.
I keď mnohé jej obrazy naozaj vznikajú ako výsledok vnútornej potreby odosobniť sa a „len“ tvoriť zdá sa, že príbeh obrazu a jeho ďalšie kreovanie je pre ňu rovnako dôležité a inšpiratívne.
Julie Haluzová maľuje zväčša akrylom na plátno. Svoje obrazy maľuje obvykle v cykloch. Raz poseje plátno priam impresionistickými pastóznymi škvrnami a vytvorí abstraktnú harmóniu farieb, inokedy na vymedzenú plochu kvetinového zátišia alebo na neutrálne pozadie vmaľúva jemnými ťahmi štetca drobné postavičky, zvieratká, lietadlá, ale i celé žánrové scénky so zaujímavým príbehom. Často používa žiarivé zlaté pozadie alebo zlaté detaily, zdôrazňujúc na spôsob byzantskej či stredovej maľby významovosť odkazu, ktorý vo svojich obrazoch ukrýva.
Nechýba jej humor, jemný a nenápadný, s drobnými ostňami irónie. Preto často spája všedné s výnimočným, reálne s absurdným a naivné či banálne s vážnym, čím do svojich obrazov vnáša priam surrealistické napätie, nové asociačné väzby, ale i nečakanú poetiku. Napriek tomuto posunu z reálneho sveta do sveta absurdít je obrazy pôsobia veľmi prirodzene a ľudsky.