JAROSLAV NOVÁK „LETOKRUHY“

Prvé stretnutie s tvorbou Jaroslava Nováka bolo pre mňa prekvapením. Čakala som zopár veľkých obrazov a rozpracované diela v ateliéri. Namiesto toho mi autor predstavil kompletne nainštalovanú výstavu na niekoľkých poschodiach vo verejne prístupnom kultúrnospoločenskom centre Sládkovičova a z depozitu vytiahol niekoľko desiatok ďalších obrazov. A nie hocijakých. Hneď na prvý pohľad vyzývajúcich k dialógu a veľkorysých svojím formátom, rukopisom a kompozičnou skladbou. Maľovaných s nadhľadom a prísnou disciplínou, zároveň však i s jedinečnou bezprostrednosťou a vášňou. Je to pozoruhodný prerod autora, ktorý dlhé roky pôsobil v oblasti grafického dizajnu a reklamy.
Jaroslav Novák dnes maľuje svoje rozmerné obrazy akrylom i olejom či emailovým lakom. Farbu nanáša razantnými ťahmi a údermi štetca, vytvára farebné plochy, škvrny, čiary i jemné stekance. Keď to považuje za potrebné, maľuje a kreslí i prstami, využívajúc dynamické maliarske gesto, ktoré vnáša do jeho kompozícií pocit pohybu. V niektorých dielach vrství na seba plátna, či vkladá rozmanité matérie do podmaľby, čím dosahuje jemne plastické štruktúry. V jeho tvorbe sa prelínajú niektoré prvky lyrickej i geometrickej abstrakcie, rezonuje vzdialený ohlas informelu i dozvuky gestickej maľby.
I keď pri pohľade na ranejšie diela by sa mohlo zdať, že koloristická zložka je trvalo dominantnou črtou jeho obrazov, dnes už s istotou možno konštatovať, že rovnocenným stavebným prvkom jeho veľkorysého maliarskeho štýlu je aj kresba. Spontánna, ale dokonale premyslená, raz pokrývajúca celú plochu obrazu akoby v nekonečnom labyrinte prevažne čiernych línií bez začiatku a konca, inokedy sústredená do tajomných znakov a symbolov, ktoré sa stávajú bezprostredným prvkom komunikácie s divákom.
Kresba je ideálnym médiom a nositeľom posolstiev i odkazov, ktoré chce autor svojimi obrazmi sprostredkovať. Tlmočí jeho súkromné mytológie i prchavé okamihy pocitov a emócií, ktoré sú zrkadlom súčasného sveta, jeho slnečnej i odvrátenej strany, trvalých hodnôt i banalít. Podstatu týchto vnemov autor veľmi citlivo vnútorne prežíva a následne interpretuje v žiarivých farebných erupciách, ale aj temer monochrómnych kompozíciách.
Podstatná časť tvorby Jaroslava Nováka je postavená na princípoch abstraktného tvaroslovia, v mnohých dielach sa však znova vracia k náznakom konkrétneho tvaru, ktorý jeho dielam dáva punc zakotvenosti v realite. Sú to najmä obrazy, ktoré svojou magickou farebnosťou i tvarovým bohatstvom evokujú pocit mestského prostredia. Priam vnímame jeho bezprostrednosť, hravosť, uvoľnenú atmosféru i dynamiku, ktorú cítiť z každého detailu a každého dotyku štetca. Postupne však autorovo tvaroslovie prechádza do znakových a kaligrafických prvkov, kde sa tvary stávajú údernejšími, kresba je robustnejšia a farba je koncentrovaná do zúženej, no presvedčivej škály niekoľkých tónov. Sú to diela, ktorých inšpiračné pramene siahajú hlboko do autorových spomienok, rodinných situácií, ale reflektujú i najnovšie letné zážitky či úvahy nad nekonečnosťou a tajomstvami vesmíru.
Vlastný pocitový svet je pre Jaroslava Nováka nekonečným žriedlom impulzov a inšpirácií, ktoré vo svojej tvorbe zmysluplne využíva.