Juraj Oravec – SIC ITUR AD ASTRA

Maliar Juraj Oravec je autorom nespočetných a veľmi sugestívnych diel, ktoré oslovujú diváka prostredníctvom svojho metaforického podtextu a zmysluplných symbolov. Názov jeho bratislavskej výstavy a zároveň i  veľkolepého maliarskeho solitéru „Sic itur ad astra“, ktorý našiel vo Vergíliovej antickej poéme Eneida, doslova hovorí „tak sa ide ku hviezdam“.
Jeho skutočný význam je však omnoho hlbší a je synonymom zložitej a strastiplnej cesty vyvolených k nesmrteľnosti. Nie je to ojedinelý prípad parabolickej interpretácie, pretože v Oravcovej tvorbe nájdeme desiatky magických podobenstiev, citácií i parafráz histórie, poézie, či mytológie, kde autor sugestívnym spôsobom rozpráva svoje príbehy, v ktorých literárne, sakrálne, biblické, ale i všedné témy transponuje do súvislostí modernej doby.
Inšpiratívna škála Oravcovej tvorby je nesmierne široká. Maľoval a stále maľuje veľkorysé únosy i ľúbostné príbehy, odkrýva tajomstvá ľudského tela v nadčasových aktoch, približuje nekonečné vesmírne diaľky i tajomné morské hlbočiny a zároveň medzi týmito motívmi hľadá myšlienkové i vizuálne súvislosti. Osobitou témou je jeho reflexia prírody a sondy do temných bútľavín stromov, ktoré ukrývajú tajomstvá ľudskej duše.
Symboly a znaky zohrávajú v tvorbe Juraja Oravca podstatnú rolu. Ich škála siaha od archetypálnych tvarov cez geometrické prvky a fragmenty reality až po zhluky písmen a iné lettristické prvky. Autor ich vkladá do imaginatívneho priestoru, kde ich násobí, redukuje, zvýrazňuje, alebo ponára do hĺbok nekonečného vesmíru, či podmorského sveta.
Juraj Oravec je skvelým koloristom a farba je preňho tým najprirodzenejším médiom, schopným vyjadriť najjemnejšie nuansy pocitov i dojmov. Jeho výtvarná reč pozoruhodným spôsobom osciluje na hranici figuratívnej maľby a abstraktného prejavu. Využíva kontrast rozmanitých plôch a dynamické maliarske gesto, ktoré vnáša do jeho obrazov pohyb. Inokedy prekvapí statickým pokojom a vyváženosťou jednotlivých kompozičných prvkov. Sýte i tlmené farby vrství do jemných i drsnejších povrchov, inokedy ich nanáša razantnými ťahmi a údermi štetca, zanechávajúc jasné odtlačky, čiary, vrypy a vibrujúce línie. Mnohé z jeho diel majú až reliéfnu štruktúru, ktorá pohlcuje svetlo a v hĺbkach obrazu ho koncentruje do tajomnej žiary.
Zatiaľ čo časť Oravcovej maliarskej tvorby je veľkolepou syntézou farby, svetla a monumentálneho tvaru, iné polohy prezentujú osobitý analytický princíp, kde sa prelínajú prvky geometrickej abstrakcie, kubizmu i poeticko-imaginatívnej maľby do výslednej komplikovanej a veľmi sofistikovanej kompozície, z ktorej však tiež vyžaruje fantazijná snová atmosféra, prítomná v celom jeho maliarskom diele.