Martin Borodáč – MARTIN A JADRANSKÁ ZEBRA…

Tvorba Martina Borodáča už od prelomu storočia predstavuje svojím osobitým a veľmi špecifickým prejavom výrazné obohatenie abstraktnej línie slovenskej maľby. Jeho diela, ktoré sa objavujú na samostatných i kolektívnych výstavách, sú vždy jednoznačne identifikovateľné svojou tvarovou a kompozičnou veľkorysosťou a robustnosťou, pozvoľným stupňovaním abstrakcie a prelínaním tvarov do príznačných geometrických symbolov a znakov. Vnímame ich však najmä vďaka neodmysliteľnej farebnej škále, budovanej na kontraste, či symbióze žiarivých i zemitých tónov a pigmentov.
Farba je jedným z najdôležitejších prvkov Borodáčovej maliarskej reči. Autor na jednej strane využíva magickú silu červených, oranžových, žltých i smaragdových akcentov, no pracuje hlavne so škálou tlmených sivých, hnedých a okrových tónov, často dopĺňaných drsnými prírodnými prvkami, pieskom, drvinami, pilinami a kusmi dreva. Z týchto rozmanitých materiálov vytvára bohaté reliéfne štruktúry, ktoré miestami temer až v podobe asambláží vystupujú z plochy do priestoru. Podobný princíp presahov využíva i v prípade, keď obrazová plocha jeho diel prekračuje hranice rámu, ktorý sa potom stáva nedeliteľnou súčasťou výtvarného diela.
Obrazy Martina Borodáča vznikajú vo vzácnej zhode s okolitým prostredím. Sú autentickým výrazom vnútorného precítenia krajiny, jej obyvateľov i atmosféry, ktorá rezonuje v objemoch, tvaroch a farbách. Drsné štruktúry povrchov jeho malieb, nezameniteľná kresba priam reliéfneho charakteru, symboly a archetypálne znaky spolu s magickou farebnosťou evokujú predstavu tajomnosti a mystiku rituálov spätých s univerzálnou rečou pôvodných civilizácií a kultúr. V Borodáčových obrazoch nachádzame farby a vône zelených lesov Záhoria, kde má autor svoj ateliér, ale cítime v nich aj tajomné zvuky Afriky, Južnej Ameriky i Oceánie s exotikou vybájených dravých šeliem, zebier a jaguárov, ktorých stopy a fragmenty nájdeme v jeho obrazoch. Je to však najmä bezhraničný priestor chorvátskeho pobrežia, hlavne Dalmácie, ktorá je preňho nevyčerpateľným prameňom inšpirácie a podmanila si ho svojou vôňou mora, mystickým svetlom, nekonečnou diaľou pláží a najmä zlatistým pieskom, ktorý autor používa v kombinácii s inými maliarskymi i prírodnými materiálmi vo svojich kompozíciách.
Obrazy Martina Borodáča reflektujú jeho vnútorný svet plný metafor a inotajov, kde sa prelínajú emócie so zážitkami, sny s realitou, dobrodružné predstavy so všednou poéziou života. A preto nás nijako neprekvapí, keď v magických prírodných scenériách s morskými zákutiami, pahorkami a lesnými cestami nájdeme prchavé obrazy a stopy exotických dravých šeliem, ale aj siluety postáv, hlavy a archetypálne symboly.
Martin Borodáč sa už roky venuje sochárskej tvorbe a dnešná výstava sa stáva premiérou jeho snažení a výsledkov i v tejto oblasti. Je celkom prirodzené, že jeho sochy a objekty sú priestorovým pendantom jeho maliarskej tvorby. Sú rovnako expresívne, robustné a magické vo svojom veľkorysom archetypálnom tvare, bohatých štruktúrach a perforáciách i v pôsobivej farebnej škále. Sú späté s prírodným prostredím a vznikajú ako plastiky v procese modelácie a vrstvenia jadranských pieskov a kamenných drvín, pripomínajúc naviate duny a bizarné skalné sedimenty, ale aj hlavy a postavy pohanských božstiev. Vyžarujú primárnu magickú silu a vnútorné svetlo, navodzujúc myšlienkové paralely a asociácie.