MARTIN ŠAFÁRIK, IGOR KITZBERGER „SVETLO A TIEŇ“

Martina Šafárika poznáme ako predstaviteľa duchovnej a kresťansky inšpirovanej tvorby, prinášajúceho do súčasnej maľby novú podobu pôvodných biblických i filozofických tém, interpretovaných prostredníctvom symbolov a metafor, ktoré im prepožičiavajú platnosť nadčasového duchovného odkazu. Pripomínajú nám realitu života, ale aj subtílnu, no pevnú podstatu nášho vzťahu k Bohu. Kríž ako kresťanský, ale aj univerzálny všeľudský symbol, známe výjavy z Biblie i Evanjelií, Kristova tvár vo svojej magickej presvedčivosti, pútnici i prievozníci, cesty a brány, symboly späté s históriou našej vlasti, ale aj prosté motívy krajiny a súčasnej reality, ktorá ubieha okolo nás, to sú základné témy rezonujúce v jeho súčasnej tvorbe i v jeho živote.
Maliarska reč týchto diel vychádza z abstrahovaných tvarov a znakov a striedmej až monochrómnej farebnosti, ktorú v najnovších obrazoch oživuje autor sýtejšími tónmi a žiarivými zábleskami svetla. Znova sa vracia k farbe, ktorú vyznával vo svojich raných dielach a dramatickými akordmi umocňuje emotívny účinok svojich obrazov, plných poetickej imaginácie, ale zároveň i expresie a drámy. Farba spolu so svetlom nie sú len optickým médiom, ale i zdrojom emócie a duchovnej sily a presvedčivosti. Otvárajú priestor na zamyslenie a meditáciu. Je to najmä Božie podobenstvo o svetle sveta, ktoré nachádza v Šafárikových dielach nové naplnenie. Je to svetlo, ktoré obohacuje, ukazuje cesty a otvára brány, ktoré je zdrojom zázračnej sily, ale je späté i s náznakom tajomstva.

Igor Kitzberger je výnimočný figuralista. Rodinné zázemie a kováčska tradícia zrejme predurčili jeho vzťah ku klasickému kovovému sochárskemu materiálu, bronzu a oceli, ktoré spracúva zväčša technikou zvárania. Špecifiká tejto techniky mu poskytujú temer neobmedzené možnosti v kreovaní nekonečnej palety tvarov a v striedaní robustných objemov s krehkými líniami, čo vnáša do jeho sôch neobyčajnú dynamiku a umocňuje pocit pohybu. Expresivita jeho diel nepramení len zo spontánneho narábania so sochárskou hmotou, z využitia tvarovej skratky, či nadsádzky a hyperboly, ale i z jedinečnej schopnosti vystihnúť pózy a gestá, evokujúce často balet či pantomímu.
Jeho blízky vzťah k divadlu mu dovoľuje čerpať inšpiráciu nielen z bohatstva dramatických sujetov a emócií, ale i z nekonečnej škály divadelných postáv od antiky až po súčasnosť. Rovnako príznačnými pre jeho tvorbu sa stávajú i známe historické osobnosti, ale i postavy klaunov, zápasníkov, pretekárov, mýtických vtákov i fantazijných bytostí, ktoré sú personifikáciou osudov i vlastností – ľudských, mystických i démonických. Tvarové bohatstvo, odlesk svetiel a hĺbky tieňov, dynamika pohybu a zámerná teatrálnosť póz, alebo naopak akási osudová nehybnosť vnášajú do Kitzbergerových sôch symboliku a magickú tajuplnosť.
I keď ťažisko Kitzbergerovej tvorby spočíva najmä v komornej plastike, často siaha aj k dielam monumentálnych rozmerov. I v týchto solitéroch kladie dôraz na expresivitu výrazu a tvarovú excentricitu.