Miroslav Mlkvik, ĽUBOMÍR MIČA – VÍZIE PREDSTÁV

Maliarska tvorba Ľubomíra Miču je základným pilierom jeho tvorby takmer dve desaťročia, i keď dlhodobé zaujatie hudbou bolo taktiež silnou stránkou jeho umeleckého prejavu. Súčasná výstava predstavuje výber diel z rokov 2021 až 2023. Šírka zastúpených umeleckých druhov v umelcovej tvorbe pramení v jeho ustavičnej potrebe hľadať, objavovať a experimentovať. Preto začínal s krajinomaľbou, portrétom ale aj zátiším. Podnety však čoskoro začal hľadať aj v umení hlavných predstaviteľov expresívnej a abstraktnej maľby. Blízke mu boli maľby Jacksona Pollocka a Arnulfa Rainera, ich maliar- sky rukopis si však pretvoril do svojej vlastnej interpretácie motívov. Polloc- kovu „dripping“, techniku maľovania pomocou prederavených plechovíc síce neprevzal, ale výrazným pomocníkom pri virtuóznej zručnosti a technického prevedenia maľby Mičovi stačili rozmerné špachtle a rozmanité stierky. Tým si vytvoril vlastnú metódu náhodného a viac-menej nekontrolovateľného pôsobenia farebnej hmoty v obrazovom priestore. Farbu často podkladá plastickými štruktúrami, kombinuje delivý rukopis s expresívne roztieranou vrstvou, zdôrazňuje reliéfnosť obrazovej plochy, čím maľba dostáva haptický charakter. Život obrazom Ľubomíra Miču dáva spôsob, akým narába s farbou. Javia sa ako premenlivá biologická hmota. Kompozíciám dominujú všetky farby v bohatých odtieňoch a aj tam, kde v kontexte s inými farba- mi dodáva len akcent svetelný efekt, ktorý svojou intenzitou zažiari. Mičova bohato štruktúrovaná maľba so sofistikovanou vizuálnou symbolikou vyzýva diváka na dialóg s jeho gestickou interpretáciou. Spontánny prednes jeho abstraktných variácií, improvizácii, premien, a objavov zaujmú svojou vizu- álnou silou a intenzitou. Pri tomto výtvarnom prejave Ľubomíra Miču prirodzene tak ako u väčšiny abstraktných a informelových maliarov, nezáleží na názve diela, preto samozrejmosťou je, že mnohé majú len svoje číslo a sú bez názvu. Načo, nás zaujme Mičov expresívny a dynamický maliarsky rukopis.

Sochárska tvorba Miroslava Mlkvika zaujme svojim realistickým prevedením, ktoré v aktuálnej slovenskej sochárskej tvorbe nie je bežné. Jeho diela hlboko pôsobia svojou silou a interpretáciou motívov zosobňujúcich život a smrť, osudovosť a zármutok človeka v dnešnej dobe. Na súčasnej výstave prezentujeme práce z rokov 2018 až 2023. Jeho výtvarné začiatky však sme- rujú ešte do ranných rokov. Ako sám hovorí „moja cesta k umeniu sa začala už v útlom detstve kreslením a maľovaním. Inšpiráciu som čerpal od suseda maliara Štefana Mišudu. Avšak maľovanie a kreslenie som ponechal bokom, keď som prvýkrát videl a držal v rukách ľudové drevené vyrezávané sošky. Vtedy som si povedal, že aj ja chcem vedieť vyrezávať.“ Pre Mlkvikov sochársky prejav je dôležitá spätosť s domácou rudimentárnou tradíciou, cez ktorú našiel oporu v jednoduchosti znakovej reči modernizmu. Smeroval k realistickej výtvarnej forme, k zdôrazneniu celku neoddeliteľne spojenom s detailom. Portrétne a figurálne diela s nadčasovou pôsobnosťou vyjadrujú témy nielen spojené so životom človeka, ale aj s jeho koncom. K plastikám Život alebo smrť sa radia ďalšie ako Volanie o smrť či symbolický Schindlerov zoznam. Umelec o jednej zo svojich sôch Smrť sám hovorí: „videl som smrť, videl som ju na vlastné oči. Tvár z tejto sochy vyzerá oveľa krajšie ako jej telo, ktoré je v rozklade. Prvý nádych od narodenia je pre mňa život, posledný nádych je smrť. Život začína prvým nádychom a končí posledným nádychom. Smrť by sa preto nemala vnímať ako vrah alebo niečo, čo ničí človeka, ale ako súčasť života, nášho každodenného života. Hodinky, ktoré drží v ľavej ruke, symbolizujú prichádzajúci čas jej posledného výdychu.“ Mlkvikova kreativita sa pohybuje v súradniciach výkrikov nad dramatickými osudmi ľudstva a formovaním jeho nevyčerpateľných nádejí. Pretože nádej je tým posol- stvom, ktoré si ľudstvo podáva ako štafetu z minulosti do budúcnosti.