MIROSLAV MLKVIK, VLADIMÍR SABLER „PREMENY“

Miroslav Mlkvik, čerstvý absolvent Krakovskej akadémie výtvarných umení, prináša na slovenskú sochársku scénu mimoriadne pozoruhodný autorský program, v ktorom sa spája expresívny realizmus tvaru a náročný filozoficko-sociálny obsahový koncept. Hoci sa spočiatku venoval práci v dreve, dnes upúšťa od skulpturálnych princípov tvorby a do popredia svojho záujmu posúva modeláciu objemov a odlievanie svojich plastík do akryliku prípadne i bronzu s následnou dokonalou povrchovou úpravou farbou a patinou, ktoré evokujú pocit živej hmoty.
Mlkvik je figuralista s dôkladnou znalosťou anatómie, so skvelým zmyslom pre povrchovú štruktúru živých organizmov, pokožky i vlasov, ale aj pre textúru rozmanitých materiálov. Vo svojich plastikách, ktoré často nadobúdajú temer monumentálne rozmery, sa dotýka veľmi citlivých, často i bolestivých celospoločenských tém, celé roky odsúvaných a istým spôsobom i tabuizovaných. Otázka nechcených a nenarodených detí, absencia materských, ale i akýchkoľvek ľudských citov, nezáujem a ľahostajnosť voči chorým a postihnutým, to sú hraničné situácie, ktoré autor vo svojich dielach veľmi expresívnym, ba až naturalistickým spôsobom interpretuje. Samozrejme, dotýka sa i tém, ktoré sa pomaly v našej spoločnosti stávajú bežnou realitou a ich
negatívny dosah na náš život je nezmerateľný. Ľudská samota, staroba, ale i strach a obava pred smrťou rezonujú v jeho tvorbe najčastejšie.
Svoju umeleckú výpoveď obvykle interpretuje cez obraz nahého ľudského tela, kde je nahota zároveň i symbolom obnaženej ľudskej duše. Krásne, priam klasické línie a tvary striedajú v jeho tvorbe starobou poznačené a deštruované telá, ktoré sú mementom a zároveň i metaforou smrti. Jeho tvorba sa prihovára divákovi veľmi expresívnym a otvoreným spôsobom, nekritizuje, len stroho konštatuje a hlavne kladie otázky.
PREČO? Autor si k dielam na svojej webovej stránke prikladá rozsiahly slovný komentár, no ich epický odkaz je i tak jednoznačný. ZAMYSLITE SA!
Miroslav Mlkvik je aj skvelý portretista, čoho dôkazom je bravúrny Pavarottiho portrét, alebo súsošie Darovanie prsteňov, ktoré líči krakovskú legendu o charitatívnej misii Alberta Chmielowskeho v okamihu stretnutia so slávnou poľskou herečkou Helenou Modrzejewskou.

Výtvarné sebauvedomovanie a dozrievanie Vladimíra Sablera prebiehalo veľmi pozvoľne a hoci už od detstva rád kreslil, umeleckej tvorbe sa začal intenzívnejšie venovať až po ukončení vysokoškolských štúdií. Špecifické tvaroslovie a technika, ktoré si postupne osvojil, majú svoje korene v jeho aktivitách v oblasti úžitkovej grafiky a výstavníctva, ale i v skúsenostiach získaných pri participácii na projektoch sochára a architekta Štefana Belohradského. Jeho konštruktivistické cítenie, geometrické tvaroslovie i monochrómna až biela farebnosť zanechali výraznú pečať na pôvodne koloristicky žiarivom a naratívnom štýle maľby mladého autora. Prejavilo sa to v plastickom členení obrazovej plochy vyvolávajúcej ilúziu žiarivej bielej konštrukčnej schémy, a tiež v celkovej adjustáži diela, ktoré tvorí s rámom jednotný a kompaktný celok.

Vladimír Sabler používa veľmi náročnú a časovo zdĺhavú kombinovanú techniku, kde pomocou precízne sformovanej a vrstvenej papierovej hmoty vytvára základnú kompozíciu diela a obrysovú kresbu tvarov, ktoré potom výtvarne pojedná ako maľovaný obraz. Jemnou prácou štetca vkladá drobné detaily, ale i väčšie fragmenty reality, kvety a steblá tráv, žiarivú modrú oblohu, ranné zore a trblietavú morskú hladinu, ale aj nebo plné hviezd či nekonečný priestor vesmíru. V optike oka sa všetky komponenty diela zlievajú do jedného celku a vytvárajú pôsobivú atmosféru pokoja.
Kontrast bielej, čisto profilovanej línie a žiarivej farebnosti vyvoláva pocit harmónie, či dramatických hudobných akordov. Inšpiráciu pre svoje diela Sabler nachádza v prírode a v bohatom svete ríše rastlín a zvierat. Komponuje stromy, lány polí, pahorky, lúky plné kvetov, nad ktorými sa vznášajú motýle a vtáky, kde šantia salamandre a v žiarivom mori plávajú húfy rýb.
Tým druhým prameňom je svet abstrakcie, v ktorom autora fascinujú paralelné línie a vlnovky, pretínajúce sa priamky, či tajomná mágia geometrických tvarov štvorca, kruhu, kocky, ihlana alebo špirály. Na pozadí zdanlivo nekonečného priestoru, plného vznášajúcich sa tajomných geometrických prvkov, evokujú pocit nových galaxií. No a tretím námetovým okruhom, kde volí rôzne varianty kolážových techník, sú netradičné panorámy slovenských i zámorských miest, ktoré ho upútali atmosférou, scenériou, ale predovšetkým rytmom architektonických prvkov a stavieb. Tu cítime potlačenie kompozičnej línie a prevahu obrazovej plochy, v ktorej prvok koláže má nielen esteticko-výrazovú, ale i informatívnu funkciu, a tak obohacuje výsledný efekt diel.