Ondrej Rudavský, Stanislav Kiča „Medzi nebom a zemou“

Ondrej Rudavský patrí k mimoriadne kreatívnym zjavom medzinárodnej výtvarnej scény. Je typom kultúrneho nomáda, ktorý bez zábran prekračuje hranice priestoru i času, kultúr i civilizácií, umeleckých štýlov i výtvarných žánrov a vo svojej tvorbe často spája prvky zdanlivo nezlučiteľné. Výnimočné umelecké i tvorivé zázemie jeho rodiny orientované na kultúru národa a jeho duchovný odkaz, a neskôr dynamika a dravá spontánnosť umeleckého prostredia New Yorku a Los Angeles, vtlačili jeho autorskému prejavu nenapodobniteľnú pečať autenticity a exkluzívnosti.

Ondrej Rudavský je skutočne multimediálnym tvorcom a výnimočnosť jeho prejavu spočíva v originalite, s ktorou spája pôvodné klasické filmárske, ale i iné umelecké techniky s najnovšími technologickými a audiovizuálnymi postupmi. V jeho tvorbe sa prelína fantázia so skutočnosťou, magická tajuplnosť s exaktnou vecnosťou, statika a rovnováha s dynamickým pohybom a výsledok je vždy fascinujúci. Diela Ondreja Rudavského sú plné života a dynamiky. Zobrazujú surrealistické príbehy s mnohými inotajmi a metaforami, viacvrstvové a mnohovýznamové, prežívané vo viacerých priestorových plánoch, v rôznych svetoch a galaxiách plných rekvizít evokujúcich nekonečné dráhy, nebeské výťahy, špirály života a brány do iných dimenzií.

Ondrej Rudavský je bytostný figuralista, ktorý aktérov svojich diel posúva z reálneho sveta do sveta fantázie a poetickej imaginácie. Jeho postavy balansujú a vznášajú sa v tajomnom priestore, kráčajú či bežia v zástupoch po nekonečných dráhach labyrintov a špirál, strácajú sa v diaľke nepoznaných dimenzií, aby sa znova vrátili vo večnom kolobehu histórie.

Obrazy, počítačové grafiky, video inštalácie i sochy, ktoré nájdeme na výstave ukrývajú v sebe príbehy plné symbolov a metafor, skrytých posolstiev a odkazov, ktoré burcujú našu fantáziu a nútia nás vrátiť sa v čase a spoznávať dávno zabudnuté.

Stanislav Kiča, podobne ako jeho viacerí rovesníci prežil „učňovské roky“ v tvorivej atmosfére ateliéru a magickej záhrady sochára Andreja Rudavského. V tomto prostredí si osvojil netradičné sochárske postupy, ale najmä upevnil svoj vrodený vzťah k duchovným hodnotám domácej kultúry a jej tradíciám. Tieto konštanty sú východiskom jeho umeleckého rastu a vykryštalizovali sa do veľmi osobitej sochárskej reči, charakteristickej redukciou tvarov až na hranicu archetypu, využívaním kontrastu rozmanitých materiálov a štruktúr a predovšetkým presvedčivou symbolikou a sochárskou metaforou.

Po období rozmernejších realizácií sa v posledných rokoch sústredil viac na komornú tvorbu a priestorovú kompozíciu svojich sôch premietol do reliéfneho sochárskeho „obrazu“, kde v širokom ráme vytvára uzavretý priestor ako scénu, na ktorej sa odohrávajú jeho plastické príbehy. Práve tu sa uplatňuje Kičov zmysel pre detail a farebné nuansy rozmanitých materiálov, ale najmä jeho maliarska bezprostrednosť pri gradovaní hĺbky a sýtosti patiny.

Stanislav Kiča často využíva fragmenty nepotrebných predmetov a vecí a celú sériu svojich najnovších komorných „obrazov“ realizoval na ploche alpakových tácok a podnosov, ktoré na tento účel celé roky zbieral. Bizarné tvary týchto dávno odložených podnosov akoby mali vlastnú históriu a pamäť, ktorú autor umocňuje pôsobivou patinou a vkladaním fragmentov kameňov a nerezových i bronzových postáv, zvierat a stromov. Zjednodušuje ústredné motívy svojich diel až do podoby znaku či siluety, ktorá vo svojej tvarovej jednoduchosti a presvedčivosti priam žiari uprostred krajiny. Osamelý koník, smutný vĺčik, jeleň, koza, ba sporadicky i ľudská postava napriek svojej subtílnosti ovládajú celý priestor a evokujú duchovnú čistotu a naliehavosť návratu človeka k prírode. Objavuje sa i religiózna a kresťanská tematika, ktorá rezonuje v dojímavom Ukrižovaní či v tajuplnej symbolike Agnus Dei.

Najnovšou a mimoriadne silnou inšpiráciou Stanislava Kiču sa stalo jedno z najznámejších diel svetovej literatúry A. de Saint-Exupéryho Malý princ. Poetický príbeh muža a chlapca, ktorý stretáva priateľov i tých nie-priateľov na rôznych planétach, je metaforou ľudských osudov a vzťahov, nekonečného hľadania, smútku, ale i nádejí.

Mária Horváthová