PAULA BANIĆ, DAN MELUZIN „JOIE D´ART“

Paula Banić je jednou z najzaujímavejších osobností chorvátskej výtvarnej scény. Od svojich najrannejších umeleckých stvárnení, Paula spájala filozofiu, reflektivitu, sociológiu a psychológiu s čistým umením.  Každá jej práca je výsledkom filozofického a sociologického zvažovania. „Odtlačky“ sú hlavnou témou a najdôležitejším spôsobom Banićovej filozofického a výtvarného prejavu, ako aj jej ideovej interpretácie. Bezprostredný kontakt s rôznymi ľuďmi, ktorí sú jej milí a kde v momente zachytáva ich osobnosť, intelekt, najskôr však ich fyzický vzhľad a momentálny stav, je niečo ako dobrá fotografia, avšak v detaile a v trojdimenzionálnom odtlačku. Odtlačky častí tiel, akési “posmrtné masky“, v pozorovateľovi trochu vyvolávajú aj určitú nepohodu a odpor, avšak len v prvej chvíli. Keď sa však o tom viac uvažuje, Pauline práce sú najvrúcnejšími a najúprimnejšími „portrétmi“, alebo časťami portrétov, osôb, ktoré sú jej predmetom skúmania, ale aj  finálneho výtvarného vyjadrenia.

Hlavnou témou výstavy mladej sochárky  sú odtlačky hlavy na vankúšoch. Jej prozaické „Vankúše“ (Jastuk) i  „Reliéfy odtlačky“ (Reljefi otisci)  sú témy, ktoré sú derivátmi častí tiel ľudí, ktorí sú jej milí a ktorých dôverne pozná. Paula sa snaží čítať sny aj prostredníctvom fyzických odtlačkov hlavy na vankúšoch, pretože len tak sa tie sny dajú zhmotniť a pretvoriť na trojdimenzionálne sochy a umelecké diela.

Popri vankúšoch sa Paula Banić na tejto výstave prezentuje aj s oveľa priezračnejšími sochami, t. j. reliéfmi z krčených medených dosiek v kombinácií s červenkastým leskom vypuklých častí sôch, ako aj tmavými, trochu rovnejšími a menej pokrčenými, patinovanými povrchmi. Aj tu ide o personalizované odtlačky rôznych osôb,  ktoré prezrádzajú výrazne intímny prístup.

Niektoré z týchto diel sú nielen Paoline vrcholné diela, ale aj vrcholné diela celého sochárskeho umenia v Chorvátsku, najmä čo sa týka jej reliéfov. Predpokladáme, že táto výstava vyvolá oduševnenie u bratislavského výtvarného a intelektuálneho publika a že mladej výtvarníčke otvorí dvere k ďalším métam.

Dan Meluzín vstúpil na výtvarnú scénu pred dvoma desaťročiami a dnes patrí k uznávaným autorom. Jeho štýl, ktorý mnohí nazývajú  najrýdzejšou slovenskou verziou pop artu pretrval v temer nezmenenej podobe neuveriteľných dvadsať rokov a stále je rovnako príťažlivý i dráždivý.  Dan Meluzin je autorom desiatok, ba dnes už stoviek rozmerných a farebne žiarivých obrazov, na ktorých zobrazuje predovšetkým torty, zákusky, šľahačky a krémy so záplavou ovocia. Postupne však rozširuje túto škálu inšpirácie o rúže, voňavkové flakóny, fľaše šampanského ale i kvety. Neskôr pribúda svojsky ponímaná krajina a les, rytmus ktorého sa mení na univerzálny čiarový kód, more a vodné hladiny, atribúty športu a sveta celebrít.                                                                                  Dan Meluzin vychádza z filozofie klasického zátišia, a preto aj keď chce zámerne šokovať, priznáva námetom právo na vlastný vnútorný život, ktorý vyžaruje z jeho obrazov. Maľba je preňho vášňou. Je unesený farbou, jej hmotou, pastóznosťou i vôňou. Jeho maľba je na prvý pohľad ľahko čitateľná, ale zároveň i plná tajomstiev a zašifrovaných odkazov. Takže si musíme položiť otázku. Je to pocta nášmu životnému štýlu a nástrahám konzumnej spoločnosti?  Alebo skôr spontánna uvoľnenosť a prežívanie bezprostredného zážitku z tvorby?