S nádejou 7

Milošovi Rácovi  v roku 2016 bolo udelené významné ocenenie Roma Spirit za rôzne umelecké aktivity, ktoré podporujú integráciu Rómov a riešia problematiku rómskej komunity. Samotný umelec však zdôrazňuje, že tieto činnosti robí preto, aby zvýraznil rómsku kultúru. Ukázať Rómov v dobrom svetle a presvedčiť ostatných, že aj my sa dokážeme presadiť a robiť inú kultúru, ako sú len tance a spev. To je Rómom dané, je to síce krásne, ale ľudia by chceli vidieť aj niečo iné.“
Prvé Rácove sochárske práce vznikali z hliny ešte počas vojenskej služby. No intenzívne začal tvoriť až po dvadsiatych rokoch, najmä v maľbe. Aj keď rómskemu naturelu nie je blízka abstrakcia, ale skôr realizmus, abstraktný prejav ho lákal najviac. Ako sám hovorí :“ robiť ho je omnoho ťažšie, ako keď umelec maľuje podľa predlohy. Abstraktný umelec prenáša na plátno svoje pocity a predstavy a o to je to ťažšie.“
Miloš Rác vo svojej maliarskej tvorbe používa olej a akryl. Vytvoril si vlastnú maliarsku reč, kde ak interpretoval štylizované tvary figúr , tak mali svoje typické atribúty a výrazovú silu. Často ich pretínali línie, geometrické prvky, vlnovky alebo lomené čiary. Čisté tóny farieb kladené na plochu obrazového priestoru vnášali do kompozície neopísateľný rytmus a pohyb. Kontrastný bol najmä k priestorovému postaveniu konkrétnych znakov, ale najmä k prázdnej ploche vo veľkých plošných dimenziách.
Inšpirácie abstraktnou expresiou obrazov Gerharda Richtera, fantáziou Joana Miróa sú sprítomnené v tajomnej farebnosti a splývavých líniách a tvaroch jeho obrazov. V sochárskej tvorbe, predovšetkým v štíhlych obrysoch a objemoch jednotlivých postáv cítime Giacomettiho princíp vyjadrenia ľudskej emocionality, ale najmä osamelosti. Miloš Rác vraví, že všetko je o pocitoch a diela sú výsledkom momentálneho nápadu a momentálnej nálady. „Ľudia vedia v nich odhaliť množstvo vecí. Precítiť výtvarné práce je niečo podobné ako čítať autorove myšlienky.“

Milan Berky, rodák z Lučenca (1961) je amatérsky umelec, ktorý sa výtvarnému prejavu začal venovať potom, ako po takmer 35 rokoch stratil na železnici zamestnanie. Priveľa voľného času spôsobilo, že to, čo ho v detstve najviac bavilo – kreslenie, sa stalo dôležitou náplňou jeho života. Uhlíkovou ceruzkou vytvoril sériu čierno-bielych portrétov. Tie sú dominantou jeho umeleckej tvorby. Pre svoje portréty si vždy vyberá len také tváre, ktoré ho niečím zaujmú. Je to predovšetkým rodina alebo tiež známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Precízna kresba, premyslená kompozícia a detailný realistický rukopis jeho diel je plný krásy, emocionality, harmónie a duševného pokoja. Tak vznikla aj séria portrétov vnučky a ľudí so zaujímavými črtami tváre, ktorých si sám odfotil. V jeho vlastnej galérii v Lučenci, ktorú má od roku 2019 je veľmi bohatá zbierka výtvarných diel, portrétov a aktov. Okrem prezidentky Z.Čaputovej nakreslil aj podobizne významných spevákov a hercov ako L. Chudíka, M. Vášáryovú, J. Kronera, M.Žbirku, ale aj hollywoodské hviezdy ako R. de Nira, P.Newmana, C.Cardinale alebo A.Jolie. Portrét Milana Lasicu mal v pláne nakresliť dávnejšie, no ako sám dodáva „vyšlo mi to až teraz, po jeho smrti. Toho človeka som veľmi obdivoval pre jeho postoj k životu, rozvahu a pokoj, s akým k životu pristupoval. Zároveň som obdivoval jeho pohotové humorné odpovede na čokoľvek, v ktorých bol inteligentný humor, ktorý vie len málokto prezentovať tak, ako on.”

Je zakladateľom internetovej skupiny Kreslenie Srdcom s takmer 6000 členmi. Tiež je autorom projektu Heart na podporu liečby onkologicky chorých detí, kde predajom a dražbou obrazov získal podporu priateľov- darcov doma aj v zahraničí. V súčasnosti prebieha na Facebooku aj charitatívny projekt taktiež na pomoc detským onkologickým pacientom.