Tvary v prírode

Michal Šuda (1977, Bratislava) V rokoch 1988 – 1991 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor keramika, prof. Michal Zdravecký. 1993 – 1999 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava, Ateliér Objekt a portrét, prof. Juraj Meliš. 2000 – 2001 štúdium na Universität für Angewandte Kunst vo Viedni (prof. Gerda Fasselová). Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Žije a tvorí v Bratislave. Pracuje s fragmentmi a torzami ľudských postáv pre potreby vlastných mytológií, často stvárnenými v podobe negatívnych či pozitívnych odliatkov, pričom strieda rozmanité patiny navodzujúce plynutie vekov, kombinuje materiály, najmä kov, drevo a umelé hmoty a zavše využíva aj tvarovú bizarnosť a náhodnú výrazovosť kovových objets trouvés. Pre jeho dielo je príznačný protiklad priamočiarosti a nadsázky, skutočnosti a metafory, ako aj výskyt jemnej irónie a parafrázy.

Stanislav Mikovčák (1964, Turzovka), architekt a sochár. V roku 1988 absolvoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde pôsobil aj ako odborný asistent. Bol projektantom v Nemecku, kde spolupracoval s viacerými nemeckými architektmi. V roku 1998 sa vrátil na Slovensko a založil architektonický ateliér a projektovú firmu s rozsiahlym pôsobením na Kysuciach. Od roku 2005 sa zameriava na stavby rozhľadní v kysuckom kraji. Často v plastikách a objektoch spája kov s drevom. Z úcty k práci našich predkov, ktorí z kovu vytvárali základné nástroje, ktoré ich živili a stávali sa až umeleckými dielami, začal ich dielo – motyky, sekery, podkovy či reťaze vkladať do svojich prác s cieľom zachovať tieto nástroje aj v umeleckej podobe pre ďalšie pokolenia. Žije a tvorí na Kysuciach a v Banskej Štiavnici.

Miroslav Mlkvik (1986, Vitanová). V rokoch 2002 – 2006 študoval odbor umelecko-remeselné spracovanie dreva na Strednom odbornom učilišti v Nižnej. V rokoch 2015 – 2020 absolvoval odbor umelecké sochárstvo, u prof. Karola Badynu na krakovskej Akademii Sztuk Pieknych Jana Matejku. V roku 2018 sa jeho plastika Joasia umiestnila medzi najlepšími dielami v rámci 13. salónu Art Renewal Center v Port Reading, USA. V sochárskom prejave prízvukuje spätosť s domácou východiskovou tradíciou, cez ktorú dospel k jednoduchosti znakovej reči súčasnosti. Žije vo Vitanovej. Latinský názov predkladaného diela „Lapis angularis“ znamená uhlovy kameň. V stavebníctve ide o prvý kameň položený pri výstavbe rohu budovy, ktorý určuje polohu celej stavby. V prenesenom význame ide o základný pilier, podstatu alebo najdôležitejšiu časť teórie, myšlienky či viery. Kameň, žula tu predstavuje základ cirkvi, jej pevnosť, stálosť a nemožnosť zničenia. Podstavec odspodu znázorňuje jej rozvoj, betón, z ktorého vystupujú 4 základné piliere cirkvi. Roztrhané roxory zachycujú, ako ju ľudia budujú a ničia, ale na vrchole sa opäť zjednocuje. Žobrák má na rukách stopy po ukrižovaní. Je to Ježiš Kristus. Ten cirkev uz natrvalo zjednotí a nič ju nezničí. A beda tomu, kto národ do vojny ženie!

Milan Lukáč (1962,Bojnice) V rokoch 1981 – 1987 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Kulicha a prof. Ladislava Snopeka a v rokoch 1985 – 1986 na École Nationale Superieure des Beaux Arts v Paríži u prof. Jeana Cardota. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg, je docentom a vedúcim Ústavu výtvarnej tvorby a multimédií na Fakulte architektúry a designu Slovenskej technickej univerzite. Získal rad cien doma a v zahraničí: 1988 – Cena Martina Benku, Martin, Slovensko,1990 – Prix de portrait Paul-Louis Weiller, Paríž, Francúzsko, 1998 – Prix Itineraire, Levallois-Perret, Francúzsko. Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, medaile, kresbe a maľbe. Práca „Pocta Gaudímu“ symbolizuje večnú ľudskú túžbu dosiahnuť výšiny. A takisto nikdy sa nekončiacu a nikdy neskončenú uvzatosť pri hľadaní zmyslu tvorby a života, rovnako ako Gaudí nikdy nedokončil chrám La Sagrada Familia.

Anita Kontrec (1954, Záhreb, Chorvátsko) V rodnom meste vyštudovala Filozofickú fakultu a navštevovala sochársky ateliér prof.Ivana Sabolića na Akadémii výtvarných umení. V rokoch 1989 - 2017 žila a pracovala medzi Kolínom nad Rýnom a Záhrebom. Po retrospektívnej výstave Kružni tok – Kreisverkehr (2016), v galérii Ring (Meštrovičov pavilón) v Záhrebe sa domov rozhodla vrátiť natrvalo. V roku 2021 v spolupráci s chorvátskou autorskou agentúrou HAA-CIV, založila vlastnú Nadáciu Kontrec. Cieľom je spolupráca chorvátskych a medzinárodných umelcov.
Autorkyna tvorba je interdisciplinárna. Využíva konceptuálne práce s textom, sochou, maľbou, inštaláciami a performanciou. Sochy „Totemy“ predstavujú oslavu života – kombinácia sýtych základných tónov stelesňuje prírodu, rast a vitalitu. Farby vyvolávajú spomienky a emócie. Preto „Totemy“ vytvárajú pole kladnej energie, nech už stoja hocikde. Sú vyrobené zo syntetickej živice zmiešanej s vysokokvalitnými pigmentmi, takže odolné voči poveternostným vplyvom, veľmi vysokým aj veľmi nízkymteplotám a budú prinášať veľa radosti po celý rok.