VÍT BOJŇANSKÝ, JURAJ ORAVEC „KONINY A SYNESTÉZIE“

Vít Bojňanský

Vít Bojňanský patrí ku generácii autorov, v tvorbe ktorých súzvuk tvaru a myšlienky a vzájomné prepojenie
formy a obsahu je spontánne, bezprostredné, na prvý pohľad hravé, vyvolávajúce pocit, že výsledná podoba
sochy či obrazu sa zrodila v jedinom okamihu ako štedrý dar bohov. Túto spontánnosť prejavu, spojenú
s jedinečnou technikou stvárnenia, pociťujeme v plnej miere i v jeho najnovšej monotematickej kolekcii
deviatich sochárskych solitérov, ktorým dal spoločný názov Koniny. Jeho blízki priatelia i priaznivci tušia, že
za týmto zdanlivo banálnym i vtipným pomenovaním pôvabných kamenných a bronzových paríp sa skrýva
i hlbší zámer. V jeho pozadí síce rezonuje autorov trvalý záujem o túto jedinečnú tému, ale hlavné pohnútky
sú iné. Sú omnoho naliehavejšie a sú bezprostredne späté so súčasnosťou, s obavami i pocitmi ohrozenia,
ktoré rozsieva neviditeľný príznak pandémie. Bojňanského Koniny sú symbolom obdobia, ale i metaforickým
obranným štítom, jeho reakciou i cestou k hľadaniu východísk. Krásne oblé tvary konských tiel z ušľachtilého
kameňa, ktorý kde tu leští a hladí, inde necháva v neopracovanej rudimentárnej podobe, spája so žiarivými
bronzovými šijami a hlavami vzpínajúcich sa a erdžiacich divokých koní, symbolizujúcich únik a vyslobodenie.
Víto Bojňanský vo svojej sochárskej tvorbe často kombinuje kov s prírodnými materiálmi, drevom a kameňom,
neskôr i so sklom a akrylom, a farbu používa ako výrazový prostriedok či nečakaný akcent, ktorým umocňuje
významové metafory a symboliku svojich sôch. Námetom jeho diel je svet prírody, rozmanité ľudské príbehy,
torzá architektúr a priestorové objekty, ale i zvieracie motívy. Inšpiráciu hľadá v literatúre, histórii, v osobných
zážitkoch i vo všednej realite dneška. Motívy svojich diel aj ich duchovné posolstvá opakuje v mnohých
variantoch a často sa k nim opätovne po rokoch vracia.

Paralelne so sochárskou tvorbou sa rozvíja i jeho maliarske a kresliarske dielo, v ktorom tiež nachádzame rozmanité zvieracie motívy, fragmenty krajiny i detaily vecí, ale aj elegantné a graciózne postavy žien a robustné tváre mužov. Jeho obrazy, plné dynamiky a pohybu, vnímame ako protipól jeho sôch, ale zároveň i ako výrazný posun v smere hľadania novej výtvarnej reči, ktorá často opúšťa overené modely reality a cez výraznú geometrickú štylizáciu smeruje až na hranice nekonečného sveta abstrakcie. Vo svojich abstraktných kompozíciách strieda geometrické tvary s plynulými krivkami a využíva symboliku farieb aj ich dramatickú gradáciu na vyjadrenie základnej myšlienky, ktorou otvára cesty fantázii svojich divákov.

Juraj Oravec

Synestézia je jedinečná schopnosť vytvárať súzvuk a rovnováhu dvoch či viacerých ľudských zmyslov v reakcii
na jediný vnem. Často je spájaná s farbou, ktorá rezonuje v našej mysli pri počúvaní hudby či slova, alebo
so zvukmi, aké podvedome vnímame pri pohľade na rozmanité javy okolitého sveta. I keď v reálnej podobe
je táto schopnosť dopriata len niektorým z nás, mnohé z obrazov maliara Juraja Oravca navodzujú pocit
dokonalej harmónie vyvolanej rozmanitými a niekedy aj protichodnými prvkami a situáciami, ktoré vo svojich
dielach interpretuje. Je to snáď preto, že je jedinečným koloristom a farba je preňho tým najprirodzenejším
médiom, schopným vyjadriť najjemnejšie nuansy pocitov i dojmov.
Juraj Oravec maľuje zväčša žiarivými farbami, ktoré vrství do jemných a tajuplných štruktúr, inokedy
ich nanáša razantnými ťahmi a údermi štetca zanecháva jasné odtlačky, čiary a vibrujúce línie. Často
využíva kontrast rozmanitých plôch a dynamické maliarske gesto, ktoré vnáša do jeho kompozícií pohyb.
Dialóg s divákom nadväzuje prostredníctvom metaforického podtextu svojich diel a súhrou tvarov, farieb
i fragmentov písma si vytvára osobitý koncentrovaný jazyk symbolov, čo mu dáva možnosť neustáleho
balansu na hranici figuratívnej maľby a abstraktného prejavu.
Zatiaľ čo časť jeho tvorby je veľkolepou syntézou farby, svetla a monumentálneho tvaru, iné polohy prezentujú
osobitý analytický princíp. Spája v sebe prvky kubizmu i geometrickej abstrakcie, tašizmu i poetickoimaginatívnej
maľby do výslednej komplikovanej a veľmi sofistikovanej kompozície, z ktorej vyžaruje
fantazijná snová atmosféra. Taká, v ktorej najlepšie precítime širokú škálu tém a príbehov, akým sa autor
v priebehu uplynulých období venoval. Je to história i súčasnosť, bizarné postavy inšpirované literárnymi
príbehmi, ale aj sakrálne a biblické témy, ktoré často transponuje do súvislostí modernej súčasnosti.
Oravec maľoval a maľuje veľkorysé únosy i ľúbostné príbehy, odhaľuje tajomstvá ľudského tela, nekonečné
vesmírne diaľky i tajomné morské hlbočiny. Osobitou témou, prepojenou na duchovný svet súčasného
človeka, je autorova sonda do záhadného života stromov a rastlín, do temných bútľavín, ktoré ukrývajú
tajomstvá ľudskej duše i do podmorského sveta, ktorý je ríšou príbehov malých i veľkých rýb. Je to ríša
fantázie a snov, ale jej presah do súčasného sveta je viac ako evidentný. Abeceda symbolov a podobenstiev,
ktorá sa v Oravcových obrazoch prelína s reálnym písmom a inými lettristickými prvkami je zreteľne čitateľná
a prebúdza v divákoch širokú škálu nečakaných vnemov a odhalení.