VOJTECH FARKAŠ „DIALÓG“
Výstava sochára Vojtecha Farkaša v Carlton Savoy Art Gallery s výstižným názvom Dialóg prináša výber jeho tvorby z posledného desaťročia, doplnený kolekciou dvanástich komorných bronzových plastík Znamenia, ktoré vznikli v rokoch 2005 – 2006. Tieto žiarivé symboly ľudských osudov prezentujú východiskový bod, z ktorého autor dospel od realistického tvaroslovia svojej ranej tvorby k súčasnej pôsobivej a tajomnej reči abstraktných tvarov a objemov.
Hodnotenie kurátora
Mária HorváthováVojtech Farkaš patrí ku generácii sochárov, pre ktorých zápas s materiálom a jeho podmanenie si predstavovalo vždy neoddeliteľnú súčasť tvorivého rastu. On sám sa však zároveň s pokorou a úctou skláňa pred neuveriteľnou silou prírody, ktorá v priebehu tisícročí sformovala zdanlivo nepoddajný materiál, akým je kameň do magických a neuveriteľných tvarov. Tieto výnimočné kamene, ktoré autor nachádza a prináša zo svojich ciest po Slovensku i zahraničí sa stali pre neho inšpiráciou ale i nástojčivou výzvou vstúpiť do dialógu s prírodou.
Súčasná sochárska tvorba Vojtecha Farkaša, ktorou sa prezentuje na dnešnej výstave je však zároveň i dialógom dvoch klasických sochárskych materiálov a to bronzu a kameňa, ktoré vo svojich plastikách spája do neoddeliteľného celku. Zatiaľ čo kameň, ktorý pochádza z hlbín mora i z horských strání a štítov, ponecháva autor temer vždy v jeho pôvodnej podobe a zväčša bez akýchkoľvek viditeľných zásahov, bronzové kompozičné prvky a detaily, ktoré do kameňa vkladá či vlieva sú výsledkom premysleného autorského počinu. Sú nositeľom výrazu a vdychujú jeho sochám a objektom nielen iskru a život, ale umocňujú i tajomnú štruktúru a farebnosť kamennej hmoty. Sochárske solitéry Vojtecha Farkaša, i keď na prvý pohľad balansujú na úzkej hranici reality a nekonečnej ríše abstrakcie, majú v sebe vždy zatavenú myšlienku, odkaz, posolstvo či príbeh, viac-menej jasne čitateľný a vždy spätý s životnou púťou svojho autora.
Sú to zážitky, nezabudnuteľné dojmy, prchavé spomienky i sny, ale najmä predstavy o súčasnom svete a jeho premenách, ktoré autor pretavil do pôsobivých sochárskych objektov, evokujúcich nekonečné diaľky, vzrušujúce plavby, tajomné zvery, krásne ženy, ale i fragmenty ľudských osudov.
V niektorých dielach autor miesto bronzu využíva optické vlastnosti farebných živíc, často podsvietených, ktoré v kombinácii s kameňom vnímame ako žiarivý magický akcent.
Práca s živicami ho inšpirovala i pri reliéfnych závesných obrazoch, ktorých kompozícia pripomína labyrint zabudnutých miest, kde v belostnom jase pretínajúcich sa línií vnímame farebný akcent ako rieku života, alebo erupciu tajomnej lávy poznania.
Kolekciu prezentovaných diel dopĺňa niekoľko „ikonických“ plastík, ktoré predstavujú rozhodujúce míľniky vo Farkašovej doterajšej tvorbe.
Vojtech Farkaš patrí k osobitým a solitérnym zjavom slovenskej sochárskej scény a jeho tvorba sviežim spôsobom obohacuje škálu súčasného prejavu.
Mária Horváthová
