Zuzana  Roskoványiová – Korene mojej duše

Názov výstavy plne vystihuje maliarkinu umeleckú filozofiu a výtvarný prejav. Mohli by sme povedať, že Zuzana  Roskoványiová maľuje „jedným dychom“, rýchlymi a istými ťahmi štetca. Týmto spôsobom vie najlepšie vyjadriť svoje pocity a zážitky, vychádzajúce z jej vnútra, ale aj pohyb a dynamiku súčasného života. Spontánny a vyhranený maliarsky prejav je blízky výtvarným dielam jej otca, významného predstaviteľa slovenského umenia, predovšetkým však východoslovenského okruhu tvorcov, ktorí razantne vstúpili do výtvarného života v sedemdesiatych rokoch. Zuzana  Roskoványiová raz napísala o tvorbe svojho otca, že mal “ svoj maliarsky štýl, expresívnu farebnosť, zmysel pre vyváženú kompozíciu, ako aj citlivý prístup ku zobrazovanej krajinárskej a spoločenskej realite“. No treba zdôrazniť, že ho má aj ona. Výber diel, ktoré predstavujeme je z roku 2023 a zameriava sa dve dôležité línie v jej tvorbe. Polohu abstraktnú a figurálnu. V dielach abstraktnejšieho charakteru cítiť pozitívnu silu, poznávanie neznáma a uvážlivé využívanie rôznych druhov energií, no najmä súnáležitosť s prírodou a jej živlami. Tam farebné tóny a svetlo prirodzeným spôsobom menia obsahové zvnútornenie diel – Oko vlny, Búrka, Pri potoku, Krajinka alebo Pri Hornáde. Figurálna tvorba zachytáva scény z civilného košického prostredia, hrajúcich pouličných hudobníkov alebo často aj humorné a groteskné chvíle nášho všedného dňa. Ale aj smutnosmiešne postavičky pitoreskných komédií života ako „vinné mušky“ či zobrazenie jej klaunov a šašov pripomínajúcich spoločenský svet okolo nás. Výstižne to raz povedal jej otec Štefan Roskoványi: „Život je len bláznivý karneval, ktorého účastníci sa tvária, akoby čas skladania masiek nikdy nemal prísť.“
V celej tvorbe Zuzany  Roskoványiovej je dôležitá interpretácia atmosféry jednotlivých motívov, ktoré ukladá do rôznych symbolických vzťahov človeka a jeho okolia, prírodných prvkov symbolizujúcich kontrast neba a zeme, kde je vždy navodený maliarkin citový dojem z prežívanej skutočnosti. Expresívne farebné tóny nanesené temperamentným maliarskym rukopisom sa prelínajú s dynamicky vedenou líniou najmä v dielach inšpirovaných rôznymi priestorovými modifikáciami v jej abstraktnejšej polohe. Maľuje odvážnu gestickú maľbu, kde hlavnú úlohu hrá farba. K jej dielam sa mi preto hodia slová Wassily Kandinského z knihy O duchovnosti v umení: „ Farba je prostriedok bezprostredného pôsobenia na dušu. Farba je klávesnica. Oko je úderné kladivko. Duša je klavír s mnohými strunami. Umelec je ruka, ktorá úderom na ten alebo iný kláves spôsobí vibráciu duše.“ Tak ako Zuzana  Roskoványiová vo svojich maľbách.