asymetria prírody

Igor Matt je umeleckým fotografom klasického zamerania. Výstava Asymetria prírody predstaví výber z najnovších fotografických prác. Ako sám Matt hovorí: „všetky moje fotografie sú len analógové. Ešte pred 30-40 rokmi bolo fotenie len takto a iné nebolo. Teraz je fotografia väčšinou „digitálna“, ale ja to nerobím. Zároveň sú výtlačky, ktoré robím vrcholom analógovej fotografie. Proces vytvárania tlače je pomerne zložitý a časovo náročný. Všetko je robené výhradne ručne a vlastne každá potlač je jedinečná. Ako som sa dostal k tomu, čo robím? Fotografovaniu sa venujem od detstva, ako dvanásťročnému mi rodičia dali prvý fotoaparát. Ako každá, aj naša kúpeľňa sa na večer premenila na „tmavú komoru“ a vytvorilo sa v nej tajomstvo fotografie. Vždy som fotil prírodu, krajinu, nákresy malých miest. Svet „digitálnej“ fotografie ma prestal zaujímať. A rozhodol som sa vrátiť k filmu, ale na úplne inej úrovni vedomostí a zručností. Fotím na veľkoformátový fotoaparát (zápor 4/5). Všetky výtlačky sú vyrobené v súlade s americkými štandardmi klasickej fotografie. Všetko si robím sám, výber motívu na snímanie, výber filmu, kreatívny vývoj filmu, manuálnu optickú tlač pomocou špeciálnych techník, selénové tónovanie (na ochranu tlače a archivácie), retuš a používam archívny, múzejný kartón (100% bavlna, v tomto prípade je trvanlivosť výtlačkov viac ako 100 rokov). “
Čiernobiela fotografia je istou formou abstrakcie, ktorá niektoré prvky obrazu akcentuje, iné prvky naopak potláča. Pri tejto fotografii sa lepšie môžeme sústrediť na jej obsah, zachytenú situáciu. Čiernobiela fotografia je zväčša estetickou voľbou, a to, že Igor Matt nazval svoju výstavu Asymetria prírody má svoj výtvarno-umelecký význam, je fascinujúcim a komplexným fenoménom. Ten má vo fotografii veľmi silný vizuálny efekt. Na rozdiel od symetrie prináša dynamiku, napätie i pohyb. Vieme, že prírodné formy a štruktúry sa nikdy nevyvíjajú podľa striktných symetrických noriem. V prírode asymetria vyplýva aj zo zakrivenia vetiev stromu, tvaru kmeňov. Ich pútavé línie, kontrast svetla a tieňa zvyšujú interaktivitu a zaujímavosť snímky. Fotografia Igora Matta kladie dôraz na veľký rozmer, v ktorom sa aj detail stáva väčším a o to pôsobivejším. Jeho  výpovede o význame a hodnote zdanlivo obyčajného stromu, zasneženej prírody a vizuálne vstupy do jedinečnej prírody upozorňujú na jej veľkoleposť. Treba vzdať hold a obdiv priekopníkom fotografie, fyzikom a chemikom, ktorí vymýšľali spôsoby, ako zachytiť čiernobiely obraz. Bol to kus histórie a nebol to len predvoj farebnej fotografie. Zakladateľmi americkej klasickej fotografie sú Ansel Adams a jeho nasledovníci, v súčasnosti mnohí žijú ako John Sexton, Bruce Barnbaum, John Wimberley, Christopher Burkett, Michael Kenna, Roman Loranc a iní. Čiernobiela fotografia je tak stará ako samotná fotografia. V roku 1826 francúzsky vedec Joseph Nicéphore Niépce vytvoril prvú, najstaršiu fotografiu aká sa zachovala pomocou heliografie. Heliografia sa vyznačovala extrémne dlhými expozičnými časmi (v hodinách) a slabým prekreslením detailov a poltónov. Dokonalejší a zároveň prvý v praxi použiteľný proces predstavil jeho spolupracovník, maliar a umelec Louis Daguerre. Technika po ňom niesla meno Dagerotypia (patentovaná v roku 1839).

Igor Matt o názve výstavy Asymetria prírody
„Keď sa ocitnete v lese, cítite jeho zvláštnu príťažlivosť. Nie nadarmo sa hovorí, že duša odpočíva v prírode. Takže pri prechádzke lesom človek nasáva energiu prírody – pozitívnu energiu, energiu, ktorá dáva silu. Prečo sa to deje? Pravdepodobne preto, že príroda je veľmi chaotická. Ak stojíte na jednom mieste a rozhliadate sa, nikdy neuvidíte tú istú scenériu; všetko okolo vás bude iné. V prírode sa nič neopakuje, aj keď si napríklad predstavíte hmlu na tom istom mieste – bude iná – viac či menej hustá, môže sa rozptýliť alebo vytvoriť. A nie je ťažké si predstaviť, že to isté miesto za slnečného dňa a za zamračeného sú dve rôzne miesta. Človek, ktorý skúma okolitú krajinu, sa nefixuje na nič konkrétne; naopak, chaotická príroda pomáha rozptýliť negatívne emócie. Príroda je vo svojej podstate asymetrická a práve táto vlastnosť je obzvlášť cenná. Ako fotograf prírody sa snažím v okolitom chaose vyzdvihnúť zaujímavé a pútavé momenty, ktoré by iní mohli jednoducho prehliadnuť bez toho, aby si ich všimli. Vo svojich fotografiách sa snažím zachytiť atmosféru, ktorú som cítil pri pohľade na kúsok prírody zarámovaný v zábere.“