Čas letí ako…

Igi Brezo patrí k tomu typu umelca, ktorý rád prekvapuje svojou maliarskou spontánnosťou. Od svojich prvých maliarskych diel inklinoval k americkému abstraktnému expresionizmu, k akčnej a gestickej maľbe, ale aj európskemu informelu, tachizmu a štrukturálnej maľbe. Jeho obrazy predstavujú explozívne maliarske erupcie. Maľby vyžarujú jasné, ale aj tlmené, vnútorné tóny farieb. Majú svoje farebné svetlá, ale aj magické, tajomné hĺbky monochrómov.
Aj keď mu v začiatkoch bol dobrým umeleckým radcom akademický maliar Ignác Kolčák, jeho vplyv je sotva badateľný na Brezových dielach. Do výtvarnej akríbie mu však dal výraznú prácu s farebnou hmotou a svetlom. Igimu Brezovi dlhšie trvalo, než sa odvážil predstaviť verejnosti svoju tvorbu. V roku 2008 začal intenzívne maľovať. Hlavnou inšpiráciou jeho maľby bola a stále je príroda. Topografia zeme, podoby a premeny živlov – zeme, vody, ohňa a vzduchu, ale aj nálady a atmosféra krajiny, jej detaily a štruktúry. Podstatná však v jeho tvorbe bola interpretácia vnútorných síl a energií vyžarujúcich z prírody.
Jeho túžbu výtvarne sa vyjadriť, možno charakterizovať ako intelektuálny záujem, ktorý je príbuzný k takmer faustovskému smädu po poznaní teatra mundi – divadla sveta, symbolicky tiež po magickej prírode a tajomnom vesmíre. Láka ho atmosféra vyvolaná premenami povestných štyroch živlov alebo babylon času s jeho intenzívnym prežívaním citovosti a zmyslovosti. Jeho výtvarné práce sú plné snahy nadväzovať dialógy s kráľovskými záhradami, objavovať ukryté pamäti stromov, tráv a lúk. Preto si prirodzeným spôsobom prisvojuje výrazové prostriedky, ktoré zdôrazňujú explozívnu silu kontrastných a svietivých farieb. Vytvárajú taktiež napätie medzi jednotlivými vrstvami a štruktúrami, ktoré prenáša do obrazového priestoru svojich maliarskych kompozícií. Igi Brezo rád používa expresivitu línie a tvaru, ako aj monumentálnosť obrazového posolstva. Extrovertnosť maliarskeho rukopisu sa uňho často spája s introvertnosťou intelektu. V jeho maľbách sú plne vyjadrené pocity súčasného človeka pohybujúceho sa medzi romantizmom dávnych čias a realizmom dnešnej chaotickej doby. Vyjadruje to vlastnou cestou prostredníctvom intuitívneho, magického či mýtického vynárania seba a skutočnosti. Svojim neraz dramatickým a expresionistickým maliarskym prejavom sprítomňuje isté zobrazenie vlastných predstáv o „idealizovanej“ druhej prírode, o raji vytvorenom z tajuplných a magických spojení človeka a prostredia v ktorom žije. Prejavuje sa to v najnovších dielach z roku 2025 ako Ranná rieka, Titicaca, Lagúna zázračna či Zátoka pokoja.
Brezove pohľady ako symbolické diela Modrý tanec, Modrá harmónia alebo Modrá túžba sú dielami o špecifickom obrazovom videní, spojení reality a fantázie, ale aj maliarskej a ľudskej meditácie. Rozjímaním o nebeskej oblohe a nekonečnom vesmíre sa vedome snaží mobilizovať túžbu po súlade v chaotickom svete, výtvarným prejavom vniesť prvky spirituality a rovnováhy do vnútorného sveta súčasného človeka. Jednotlivé diela z obdobia posledných rokov nesú v sebe poslanie, najmä v diele Da Vinciho zlatý rez z roku 2025 plný zlatej farby je obsiahnutá myšlienka neubližovať sebe, iným ľuďom ani svojmu okoliu. Umelecké práce svojim harmonizačným nábojom vytvárajú potrebnú symbiózu s prírodnými zákutiami tak, aby vyjadrovali silu výpovede a maliarskej energie Igiho Brezu.