Dáša Ďurišová, Lucia Veselá,Paulína Halasová.

Lucia Veselá

Ústredným motívom maliarskej tvorby Lucie Veselej je prapôvodný vzťah človeka s prírodou, ktorý však nekonvenčnými postupmi autorka transponuje do nadčasových podôb. Mohli by sme ju nazvať „maliarkou strateného času“, pretože vo svojich dielach sa snaží o zachytenie prchavých okamihov, ktoré sa stratili v nenávratne, a zostala po nich len krehká stopa a spomienka pripomínajúca pominuteľnosť bežných vecí.
Jej výtvarný jazyk zväčša smeruje do ríše abstrakcie a realita sa objavuje len v podobe hmlistých blednúcich detailov, ktoré umocňujú pocit jemnosti a mäkkosti, čomu iste napomáha aj jej angažovanosť v oblasti fotografie, ktorej optické výrazové prostriedky často využíva aj v maľbe. Jemné, občas až monochrómne tóny, vymývanie, blednutie, ponáranie sa do hĺbok, to všetko nájdeme v jej komorných i monumentálnych plátnach, v ktorých prináša reflexiu prírody a imaginatívnu podobu krajiny, rastlín, nekonečnej oblohy, ale i krehkú problematiku medziľudských vzťahov a ich paralelu k väzbám človeka na prírodné prostredie.

Daša Ďurišová

Žije a tvorí v Bánovciach nad Bebravou, venuje sa sochárskej a od roku 2018 i maliarskej tvorbe. Má za sebou niekoľko výstav doma i v zahraničí a pravidelne sa zúčastňuje na workshopoch.
Základnou umeleckou inšpiráciou Daše Ďurišovej je krajina a maľbou vyjadruje svoj jedinečný vzťah k prírode nielen z pozície tichej pozorovateľky, ale i aktívnej turistky a cestovateľky. Prírodu vníma v jej nekonečných premenách, ako jedinečný súzvuk tvarov, línií a farieb, ktorý sa vplyvom svetla či rozmanitých atmosférických javov neustále mení, nadobúda nové podoby a prináša i nové tvorivé impulzy. Jej tvorba vychádza z reality, so značnou mierou štylizácie a absenciou popisných a zavádzajúcich detailov.
Vo svojej výtvarnej reči využíva maximálny účinok redukovaných geometrických tvarov a podobne redukuje i farebnosť svojich diel, s preferenciou najmä tlmených a zemitých tónov. V jej spontánnom a presvedčivom maliarskom prejave rezonuje pôvodné zameranie na sochárstvo, čo cítiť v pevných líniách a hutných objemoch jej horských panorám a údolí, ale i komorných solitérov, maľovaných v štýle moderného zátišia, či reflektujúcich fragmenty všedného života.

Paulína Halasová

Paulína Halasová sa venuje prevažne figurálnej tvorbe, ktorá je pre ňu spôsobom reflexie medziľudských vzťahov i osobných zážitkov a emócií. Iná časť jej tvorby je sústredená na žiarivý svet prírody, ktorej fragmenty často zvýrazňuje, zväčšuje a násobí s evidentnou radosťou z vizuálneho i emotívneho zážitku.
Ťažisko jej tvorby však predstavuje portrét, najmä ženský, ktorý vo výrazovej línii ťaží z odkazu vrcholných diel pop-artu. Jej portréty sú prepojené štýlovou príbuznosťou, spontánnou výrazovosťou, expresívnou farebnosťou, nezameniteľnou rukopisnou interpretáciou, ale najmä silným príbehom, ktorý im dáva historické, sociálne, etnické, či iné pozadie. Jej maliarske diela sú expresívne i dramatické, často prepájajúce vizuálnu realitu s prvkami komiksu a fantazijné postavy s reálnym svetom, ako sa to deje vo svete filmu či na javisku divadla, s ktorým je tvorba Paulíny Halasovej neodmysliteľne spätá.