Speed-Száguldani-Uháňanie

Barnabás Kovács – Filozofia umenia
Hlavnou hybnou silou Kovácsovho umenia je jednoduchá, forma, krivky a farby.
K tomu sa pripája prekvapivá, futuristická dynamika priestoru. Usporiadanie, undergroundový kult a vibrácia avantgardy. Jedným slovom ide o tvorcu, ktorý kráča cestou, ktorá rozhodne nie je zaužívaná. Experimenty a objavy sa spájajú do prekvapivých umeleckých diel. Podľa neho minimalizmus najlepšie zobrazuje ten tenký prah, kde je možné vnímať za štruktúrou ľudskej mysle prítomnú prázdnotu – bezmajetnú ničotu prítomnosti, pulzovanie bez slov a bez významu. V pozadí tvorby je možné rozpoznať intuitívny prúd, osobitý „flow“ efekt, ktorý ako energetický oblúk obieha okolo ľudskej mysle.
Možno povedať, že veľká časť života je venovaná hľadaniu a prežívaniu tohto zvláštneho prúdu. Samotné diela však prichádzajú na svet v stave otvorenej meditácie, v dimenzii, kde sa nevníma hodinový ani psychologický čas, akoby jedným pohybom. Samotný fyzický proces však môže trvať minúty, ba dokonca hodiny. Aby sa však tvorca dostal na takúto dimenzionálnu úroveň, potrebuje roky, zmenu vedomia a tisíce výskumných staníc, ktoré musí prežiť v tejto osobitej energii – akoby bol istým druhom energetického pracovníka. V skutočnosti predstavuje filozofiu bytia v novej perspektíve. Silu ukrytú v ničote, prítomnosť celku vo všetkom. Do fyzického priestoru prináša informačný blok, ktorý nesie aj spirituálny obsah.Za tematikou líniovej kresby je možné objaviť spojenie medzi úsvitom ľudskej civilizácie (mentálnou evolúciou, teda minimálnym jazykovým obsahom jaskynných malieb) a dnešným človekom. Minimalistické líniové kresby Kovácsa sú v skutočnosti jednorozmerné oblúky línií, očistené na najmenšiu jednotku paradigmy a emocionálneho náboja. Zároveň však rád skúma hranicu medzi tvorbou a netvorbou.V tejto oblasti je hlavným aspektom výskumu to, že prichádzajúci impulz, intuitívnu inšpiráciu, zobrazuje tak, že úplne opúšťa jej pojmový a jazykový aspekt.
Počas tvorby nevykonáva vnútorné myšlienkové asociácie, nekomunikuje ani s jazykom myslenia – udržiava ho v neaktívnom stave. Sprostredkúva iba čistú energiu, jej intenzitu a charakter, teda energetické pásmo, ktoré samo nesie intuitívny impulz, ktorý by inak aktivoval vnútorný myšlienkový obsah, keby to tvorca dovolil. V skutočnosti sprostredkúva čistú, panenskú energiu zabalenú do minimálneho kontextu. Inými slovami, Kovács tvorí tak, že v bežnom fyzickom zmysle (počas tvorby bez vnútorného monológu či dialógu) vlastne netvorí. Nepridáva k dielu svoj vnútorný komunikačný dialóg – iba sprostredkúva ako aktívny pozorovateľ. Z pohľadu autora ide o mimoriadne jemnú tvorivú techniku, špecifický druh energetickej práce. Výsledkom je síce umelecké dielo, no bez pridaného osobného obsahu – teda bez „znečistenia“ myšlienkami autora. Do diela sa prenáša iba štruktúra energie použitej počas tvorby, ktorá potom presakuje do samotnej existencie. Vo výsledku sa uskutočňuje energetická komunikácia.
Mediálna informácia sa prostredníctvom diela integruje do existencie. Hotový obraz je schopný vyvolať v človeku tak špecifickú slobodu mysle, že dokáže utíšiť jej činnosť. Uvoľňuje človeka z fyzického sveta a jeho ideologických kontextov a ponecháva iba čistú prítomnosť – bdelú pozornosť – ak sa ponoríme do detailov, nuáns a farebnosti obrazu bez identifikačných označení, bez pomenovania či analytického myslenia. Divák sleduje dielo tak, že prítomná je iba bdelá pozornosť bez mentálnej analýzy. Tým sa aktivuje medzipriestor medzi myslením a nemyslením – stav, keď človek nechce nič pochopiť a myseľ ani rozum sa nepokúšajú analyzovať videné. Vedome zostávajú iba v pasívnej prítomnosti. V takomto stave sa stáva faktom, že tento druh aktívnej pozornosti – ktorý môžeme nazvať aj otvorenou meditáciou – umožňuje slobodnému vedomiu vstúpiť do kontaktu s dielom.
Komunikácia prebieha bez mentálneho aspektu; vzniká energetický dialóg medzi divákom a dielom. Vtedy sa duchovná zložka človeka spája s tým spirituálnym energetickým pásmom, ktoré Kovács počas tvorby privolal. Výsledok vnímania je teda totožný s energiou z ktorej dielo vzniklo. Opäť sa rodí stav absolútnej prítomnosti – príchod ničoty, energie prázdna do mysle. V tomto okamihu existencia premieta svoju vlastnú podstatu: krásu, jednoduchosť a mentálnu slobodu. Všetky verne odrážajú filozofické presvedčenie prítomné v pozadí tvorby a zároveň aj centrálnu tému: skúmanie ľudskej identity. Vyhýba sa tradičnému spôsobu identifikácie a ľudskú identitu chápe ako energetický blok – jav existujúci v samotnom bytí.