Fantastic 5

15.5. - 8.6.2024

S potešením Vás pozývame na prehliadku výstavy “Fantastic 5”.
Výstavu si môžete pozrieť do 08.06.2024 každý utorok až sobotu v čase od 14-18 hodín

Hodnotenie kurátora

Umelcov Karolinu Koblen, Honzu Maňasku, Jirku Primasa, Romana Nováka a Romana Lazara spája pražské umelecké prostredie, kde sa všetci zoznámili, najmä kultová umelecká krčma Kafe Kamzík, kde mali všetci spomínaní samostatné výstavy a kde sa všetci pravidelne stretávajú. Všetci, okrem Romana Lazara žijú a tvoria v Prahe, niektorí majú spoločný ateliér a niektorí aj spoločné výstavy. Takúto spoločnú výstavu celej skupiny však zorganizovali prvýkrát práve tu, v Bratislave. Fantastic 5 nie je homogénna skupina umelcov s tvorivým alebo esteticko – filozofickým programom. Spája ich skôr priateľstvo i keď Roman Lazar a Roman Novák patria medzi významných predstaviteľov Outsider artu a zúčastňujú sa aj spoločných výstav Art Brut umenia. Naproti tomu, Honza Maňaska je lyrický fotograf prekrásne štylizovaných ateliérových fotografií, Karolína Koblen je etablovanou súčasťou novej ženskej vlny Českej maľby a fotograf Jirka Primas zase notoricky známy a uznávaný dokumentarista pražského umeleckého sveta. Každý z týchto umelcov je úplne iný a práve to dodáva tejto výstave na atraktivite. Niektorí  z nich vystavujú na Slovensku prvýkrát a niektoré diela majú práve na tejto spoločnej výstave premiéru. Treba na záver poďakovať Romanovi Lazarovi za nápad realizovať takúto spoločnú výstavu a predstaviť Slovensku týchto zaujímavých pražských umelcov. Veríme, že to bude pre všetkých návštevníkov výnimočný zážitok.

Karolína Koblen,(1988), študovala v Plzni, žije v Prahe a venuje sa maľbe (a trochu fotografií a digitalnej kresbe). Tématicky sa venuje predovšetkým psychológii identity a spomienok, často v kontexte vlastnej existencie verzus identite na internete. Používa motívy selfie filtrov z rôznych aplikácií, stock obrázkov alebo maľuje predmety vystavené na internetových bazároch. Kombinuje realistickú maľbu s pop artovou štylizáciou. Niektoré maľby reagujú na čierne svetlo, iné sú maľované v negatíve a až keď sa pozriete cez negatívny instagramový filter, uvidíte realistickú maľbu.
Mgr. Karolína Koblenová* 1988, Stříbro, Česko.
Štúdium: Vizuálna kultúra so zameraním na vzdelávanie - FPE, Západočeská univerzita v Plzni - Bakalárska i magisterská práca v odbore maľba.
Maľba - Ústav umenia a dizajnu, Západočeská univerzita v Plzni - niekoľko semestrov

Roman Novák *1973, žije a tvorí v Prahe Významným míľnikom jeho tvorby, je stretnutie s výtvarníkom Michalom Singerom a jeho tvorbou. Jeho veľkým povzbudením bolo vyjadrenie Michala k jeho prácam. Vyjadril sa, že niektoré sú podarené a rozhodne by sa mal ďalej rozvíjať. V súčasnej dobe pracuje v dvoch odlišných a na sebe nezávislých formách. V jednej ide o maľbu čisto náhodnú bez akýchkoľvek vízií a predstáv, kedy obraz vzniká samočinne. De facto spontánne. Rovnako spontánne maľbu končí ako ju začína. Výsledkom je potom dielo chaosu a spleti neusporiadaných myšlienok, ktoré prostredníctvom maľby mimovoľne prenáša do vonkajšieho sveta. Druhá forma je o príprave rastra, ktorý tvorí základ či podklad budúceho obrazu. V týchto rastroch vyhľadáva konkrétne tvary, ktoré následne spája do celkov, ktoré vo výsledku môžu pôsobiť úplne absurdne. Aj toto sa deje bez akéhokoľvek vopred zamýšľaného zámeru, cieľa. Jednotlivé rastre a vzťahy na nich či v nich vytvárané, sú dielom jeho momentálnej predstavivosti. Tento druh tvorby ho napĺňa, ale je pravdou, že postupom vývoja diela sa dostáva do stresových situácií vyvolávajúcich v ňom pocit úzkosti, obavy... Prax Romana Nováka sa vymyká bežným vzorcom, nepracuje súvisle, úplne náhodne vyberá materiál, volí techniku, farby. Jeho tvorba prakticky nie je limitovaná, pracuje v podstate so všetkým, čo je k dispozícii. Takto pristupuje k tvorbe objektov, ktoré v zásade tvorí z materiálov, ktoré mnohokrát unikajú pozornosti väčšine z nás. A čo tvorí portfólio Romana Nováka? Zvyškové drevo, kusy starých látok, tlačoviny, drôty, kostrové ostatky zvierat, sklo... Dalo by sa o ňom povedať, že tvorí z chaosu momentálnych myšlienok...

Roman Lazar sa narodil 18.3.1966 v Dunajskej Strede. V rokoch 1985 – 1990 študoval na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre u doc. Jozefa Trepáča. Od ukončenia školy až do roku 2009 pracoval a tvoril vo sfére reklamy, ako kreatívny riaditeľ a riaditeľ reklamnej agentúry, ktorú sám založil. Bol členom prezídia Klubu reklamných agentúr a dodnes je členom Art Directors Clubu, združenia najvýznamnejších reklamných tvorcov Slovenska. Aktívne sa venoval grafickému dizajnu a ilustrácií, neskôr televíznej a filmovej produkcii a od roku 2013 sa venuje voľnej tvorbe, predovšetkým maľbe. Maľuje akrylom na plátno, sololit, či lisovaný kartón, často pridáva ďalšie techniky, zväčša mastný pastel, fixky, či perokresbu, alebo pracuje technikou koláže. V jeho obrazoch sa objavujú odkazy na známe udalosti, na výtvarné osobnosti, postavy z pop-kultúry, ale i politiky a často  aj odvážne scény z nočného života. Svoje diela predstavil na viacerých samostatných výstavách doma i v zahraničí. Žije striedavo v Bratislave a vo Vietname, kde je majiteľom baru.

Jiři Primas (*1963) sa s fotografiou stretol snáď ako každý malý chlapec cez „domáci“ fotoaparát. V jeho rodine nebol žiadny fotograf, od ktorého by mohol získať skúsenosti, ako zaobchádzať s prístrojom, ako vôbec fotiť. Fotil skoro všetko, rodinu, kvety, jednoducho čo sa kde vyskytlo. Aké však bolo prekvapenie, keď na fotkách koľkokrát boli len šmuhy alebo nič. Komora doma nebola a fotky sa vyvolávali v komunáli. Až neskôr si doma v kúpeľni zriadil tmavú komoru. Z vane sa stal základ pre misky, ponožky na šnúre nahradili fotografie. Zrkadlo bola leštiaca plocha, objímka vo svetle dostala červenú žiarovku…
Na vojne sa dostal prvýkrát k profesionálne vybavenej fotokomore s relatívne „dobrým“ prístrojom. Napriek tomu všetko to bol dobrý základ a posunul sa zase o kus ďalej. Po vojne mal možnosť podieľať sa na projektoch neónových reklám. V tom čase sa ešte sklenené trubice používali na reklamné účely. Vďaka svojmu technickému vzdelaniu pracoval na časti elektro, kde kreslil plány a schémy zapojenia. Okrem toho fotografoval objekty, na ktoré sa reklama projektovala. Celý proces prípravy bol v dobe osemdesiatych rokov pomerne zložitý (v porovnaní s dnešnými možnosťami), ale profesne bohatý. Fotografie sa zväčšovali na formát napr. 30x40 i viac. Nasledovalo lepenie vytypovaného fontu do fotografie a celé sa prekreslilo na pauzák. Neraz sa fotografie museli prerobiť, neraz sa vracal na rovnaké miesta do komory. Tam späť… Pracoval so zvitkovým filmom, občas s doskovým prístrojom. Retušovali sa ako fotografie tak aj filmy. Veľmi často pre prácu používal papier Dokument s veľmi tvrdou gradáciou (zväčšovanie fontov, perovky, atď). Neskôr sa dostal k prvej poriadnej zrkadlovke Nikon. Vtedy F801. K nemu dva zoomové objektívy. Bol to neskutočný rozdiel medzi Prakticou (tu je niekedy v 70. rokoch začal používať) a technicky nabušeným Nikonom. Nevýhodou Nikonu bol jeho zabudovaný motor. Dvakrát trikrát človek natlačil spúšť a film bol preč. S Nikonom prežil aj obdobie Zamatovej revolúcie. Zachytil snímky na uliciach, atmosféru v Národnom divadle (tu pracoval ako technik). Neskôr prišiel vyšší model F4, potom digitálny F75, F200…. Fotografia je jeho koníčkom. Profesijný život Jiřiho Primasa ide úplne iný smerom. Posledných dvadsať rokov zameral svoje fotografie úplne inam ako v začiatkoch. Dokumentuje ľudí na uliciach, významných autorov na kultúrnych akciách a všade v prostredí, ktoré je pre nich prirodzené alebo niečím zaujímavé. Fotografie dnes robí výhradne na digitálnu techniku ​​a len výnimočne siahne ešte po Nikone F100. Výhradne čiernobiele fotografie spracováva v kalendároch alebo veľkoformátových tlačiach. V súčasnej dobe pripravuje vydanie fotografickej
Publikácie. Podieľa sa ako kurátor na organizovaní autorských i spoločných výstav.

Narodil sa v roku 1959 v Prahe. Už takmer 45 rokov sú jeho koníčkom fotografie. Začínal fotením akcií školských, neskôr firemných, občas si odfotil krajinku, zvieratko, kvetinku, architektúru, jednoducho to, čo stretol a páčilo sa mu. To až zhruba do roku 2007, kedy skúsil nafotiť prvý akt. Tato téma ho úplne pohltila. Odvtedy sa v nej snaží zdokonaľovať. Fotografoval analógovými prístrojmi značiek Pionier, Flexaret, Praktica, Zenit, Canon, digitálnym Olympusom, až definitívne zakotvil u značky Canon, s ktorým fotí dodnes. Prešiel procesom vyvolávania filmov, aj čiernobielych a farebných fotografií. Je členom fotoklubu PCW, ČFFU (česká federace fotografického umění).

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Predošlé výstavy

Serene views

12.06. - 22.06.2024

NOSTALGIA

14.05.-15.06.2024

dvojité videnie

23.04. - 11.05.2024

TRAJA

11.04. - 20.09. 2024