FRANKO BUŠIĆ, PAVOL DUBINA "KONTINUITA"

20.9.-20.10.2017

Odhliadnuc od formy, umenie tu vždy bolo, je a vždy bude. Pokojne môžeme konštatovať, že umenie je nesmrteľné a zachováva si svoju kontinuitu.

A práve „Kontinuita“ je názov novej výstavy v bratislavskej galérii moderného umenia Savoy Gallery, ktorá sa nachádza v samom srdci hlavného mesta. Vzdušné a elegantné priestory až do 20. októbra hostia tvorbu dvoch výnimočných umelcov – akademického sochára Pavla Dubinu a maliara Franka Bušića. Už podľa mena je jasné, že nejde o Slováka – Franko Bušić je predstaviteľ chorvátskej umeleckej scény a určite stojí za zmienku, že sa ako jediný Chorvát (popri Ivanovi Meštrovićovi, najväčšom chorvátskom sochárovi všetkých čias) stal členom jedného z najväčších svetových výtvarných združení v Londýne. Na výstave môžete vidieť vyše dvadsať diel z rôznych období jeho tvorby, pričom do pozornosti dávame niekoľko vynikajúcich obrazov zo série morských motívov.

Tvorba Pavla Dubinu sa vyznačuje emotívnymi a tajomnými plastikami. Technika a materiál z ktorého tvorí – zvárané železo – vo výsledku predstavujú výnimočné formy a tvary.

Ak chcete spomaliť počas uponáhľaného dňa, alebo spríjemniť si podvečer, určite túto galériu v komplexe hotela Carlton nevynechajte. Pokojne sa môžete uvelebiť v pohodlných kreslách a vychutnávať si umenie tak dlho, ako sa vám bude žiadať.

Fotografie: Petra Slušná

Hodnotenie kurátora

Mária Horváthová

Bušič maľuje svoje obrazy takpovediac “á la prima”. Jeho diela sú doslova zrkadlom jeho osobnosti a naturelu. Vie sa nadchnúť témou, ale zároveň sa i sústrediť na jej podstatu. S rovnakým zápalom vie namaľovať sériu portrétov literátov, ale i monumentálne pôsobivé ženské akty s výrazným sexuálnym akcentom, či žiarivé podmorské panorámy s elegantnými a dynamickými telami žralokov.

Kolekcia pre bratislavskú prezentáciu predstavuje výber viac ako dvadsať diel z obdobia uplynulých dvadsiatich rokov. Sú to figurálne kompozície, veľkolepé akty, séria žralokov, vraník cválajúci v červenej krajine i kvetinové zátišia. Sú to obrazy, ktoré Vás zaujmú svojou dynamikou a rytmom, farebnou expresivitou i nezameniteľnou aurou, ktorá plne vystihuje jedinečnú osobnosť svojho tvorcu.

Dubinovým sochám nechýba jemnosť a neha. Pribúda však aj štipka nevtieravého humoru a pôvodná detská naivita sa postupne mení na ženskú zmyselnosť s náznakom sexuality. Je tu však i sebavedomý pohľad muža, ktorý si všíma i nástrahy súčasného sveta, jeho démonov a monštrá, ktoré môžu ohroziť naše životy. Dubinové plastiky sú plné symbolov. Jednoduchých a čitateľných, ale i tajuplných a mnohovýznamových. Vševidiace oká, neúprosné kvapky času, bezodné „čierne“ diery, chápadlá a príšery so symbolikou okovov a reťazí nás nabádajú k ostražitosti. Kytice kvetov, symboly materstva, detské i ženské torzá, zakomponované do lupeňov kvetov a krídiel, zamrežované srdcia i pootvorené dvierka do našich životov ukazujú ten lepší a bezpečný svet, ktorý mi sami musíme vytvoriť a chrániť. Autorove diela sú len návodom.

Mária Horváthová

Pavol Dubina
Franko Bušić

Pavol Dubina vstúpil do povedomia slovenskej výtvarnej verejnosti svojimi neobyčajne emotívnymi, tajomnými a tajuplnými komornými plastikami, ktoré priniesli do slovenského sochárstva dovtedy nevídanú, emóciami i poetikou obostretú tému bezbranného a zraniteľného sveta detí. Citlivosť s akou sa zmocnil tejto náročnej témy nebola len prejavom jeho osobnej zaangažovanosti, ale i jasným znakom jeho nezvyčajnej kreativity a talentu. Nezvyčajnými na tú dobu boli i technika a materiál jeho komorných diel – zvárané železo, ktoré v jeho rukách dostalo neuveriteľné formy a tvary, jedinečnú štruktúru, tajomné tiene a lesky a nekonečnú bohatosť zdanlivo monochrómnej černe.
Dubinova dominantná inšpirácia však postupne dostávala nové podnety a výzvy. Spočiatku to boli impulzy zo sveta literatúry, hudby a snáď i tanca - on sám je vášnivým tanečníkom tanga - no od roku 2004 sa v jeho tvorbe začali objavovať zvieracie skulptúry, ktoré dosiahli až monumentálne rozmery a často boli koncipované i do exteriéru a prírodného prostredia. Po roku 2007 sa autor sústredil aj na monumentálne architektonické skulptúry a pomníky, zväčša so závažným celospoločenským obsahovým nábojom.
Napriek výnimočnému pracovnému nasadeniu v oblasti exteriérových sochárskych objektov a v poslednom období i dizajnérskych solitérov, ťažiskom Dubinovej tvorby zostáva komorná plastika. Je dokonalým obrazom jeho vnútorného sveta a zrkadlom jeho pocitov. Zostáva tajomná a zmysluplná, rozpráva príbehy, ktoré dávno prekročili literárny rozmer a stávajú sa životnými príbehmi nás všetkých. Sú však predovšetkým príbehmi samotného autora, ktorý ich pretavil do jedinečného materiálu. Železo so svojimi vlastnosťami mu dovoľuje ísť do extrémov a vyjadriť širokú škálu pocitov, nálad, dojmov, ale i predstáv a snov. V Dubinových dielach na prvý pohľad vnímame magický lesk kovu, ktorý je raz zrkadlovo dokonalý a chladný, inokedy svojimi jemnými štruktúrami s podmanivou mozaikou svetelných odleskov a tieňov láka k dotykom. No v konečnom dôsledku nás očarí najmä fantázia tvarov a objemov, raz architektonicky strohých so záludnými rebríkmi, nekonečnými schodiskami a vstupmi do neznáma, inokedy ľudsky prívetivých s prírodnými prvkami a fragmentmi rastlín a tiel a s množstvom zmysluplných symbolov a náznakov.
A práve preto Dubinovým sochám ani dnes nechýba jemnosť a neha. Pribúda však aj štipka nevtieravého humoru a pôvodná detská naivita sa postupne mení na ženskú zmyselnosť s náznakom sexuality. Je tu však i sebavedomý pohľad muža, ktorý si všíma i nástrahy súčasného sveta, jeho démonov a monštrá, ktoré môžu ohroziť naše životy. Dubinové plastiky sú plné symbolov. Jednoduchých a čitateľných, ale i tajuplných a mnohovýznamových. Vševidiace oká, neúprosné kvapky času, bezodné „čierne“ diery, chápadlá a príšery so symbolikou okovov a reťazí nás nabádajú k ostražitosti. Kytice kvetov, symboly materstva, detské i ženské torzá, zakomponované do lupeňov kvetov a krídiel, zamrežované srdcia i pootvorené dvierka do našich životov ukazujú ten lepší a bezpečný svet, ktorý mi sami musíme vytvoriť a chrániť. Autorove diela sú len návodom.

Mária Horváthová

Franko Bušič je stálicou splitskej avantgardnej umeleckej scény. Je multimediálnym umelcom s výraznými presahmi do sféry výtvarného umenia, fotografie, poézie, literatúry i amatérskeho divadla. Jeho zmysel pre výnimočnosť, nadčasovosť, umeleckú i ľudskú rebéliu a priam vášnivú zaujatosť témou, ale aj snaha o hľadanie analógií v avantgardných umeleckých smeroch ho motivovali v jeho “neodadaistických aktivitách”, ktoré vyústili do založenia združenia “DADAnti”, ktorého je od počiatku prezidentom. I keď najväčšie úspechy zožal ako básnik a spisovateľ, množstvo individuálnych výstav a presvedčivá reč jeho diel nenecháva nikoho na pochybách o jeho kvalitách v oblasti výtvarného umenia.

Franko Bušič je všestranne nadaný výtvarník. Venuje sa maľbe, grafike, ilustrácii, karikatúre i performanciám. Pracuje v rozmanitých technikách. Používa olej, temperu, akvarel, ale aj atrament, ceruzku i fixky. Maľuje, nanáša, roztiera, strieka, fŕka, striebri, využíva možnosti koláže a asambláže. Často tieto techniky kombinuje. Jeho maľba je spontánna a zmyselná, úderná i vášnivá. Spája v sebe vecnosť a racionalitu pop artu i bezprostrednú akčnosť gestickej maľby. Expresívnosť a dramatičnosť idú v jeho obrazoch ruka v ruke s vedomým náznakom zmyselnej poetiky, ale i ironickej nadsádzky.

Bušičova umelecká výpoveď je výraznou formou osobného manifestu, ktorý nepostráda istú sociálnu ba až politickú angažovanosť. Jeho obrazy, i keď vznikajú v istých tematických cykloch, nie sú viazané žiadnym kánonom, ale sú bezprostredným maliarskym záznamom umelcovho vnímania okolitého sveta a jeho osobného názoru. Franko Bušič reagujú na realitu, ale nie je jej otrokom. Namiesto náročnej prípravy ide cestou improvizácie a využitia náhod, rád skúša a experimentuje, ťaží z estetiky dadaizmu ale v jeho obrazoch nájdeme i nezameniteľný rytmus haiko poézie a dekorativizmus lyrickej abstrakcie.

Mária Horváthová