MARTIN BORODÁČ “ZEBRA & JAGUÁR”

Martin Borodáč je už roky nezameniteľným a solitérnym zjavom slovenskej umeleckej scény.
Štúdium monumentálnej maľby na prestížnom Umeleckom inštitúte V.I. Surikova v Moskve do istej miery ovplyvnilo celkový charakter jeho diel a otvorilo mu cesty nielen k rozmanitým maliarskym technikám, ale aj k tapisérii a sochárskej tvorbe, ktorej sa venuje najmä v ostatnom období. Ťažiskom jeho výtvarných zámerov však naďalej zostáva maľba, ktorá je jedinečnou reflexiou jeho osobného i umeleckého naturelu, jeho bytostného vzťahu k prírodnému prostrediu
aj inklinácie k zobrazovaniu vecí nevídaných, tajomných, no zároveň i neoddeliteľne spätých s prapodstatou ľudského bytia.
Maliarsky prejav Martina Borodáča je jednoznačne identifikovateľný vďaka tvarovej a kompozičnej veľkorysosti a robustnosti, pozvoľnému prelínaniu abstraktných a reálnych prvkov, geometrickej skladbe, či farebnej škále budovanej na báze zemitých tónov a pigmentov, často dopĺňaných prírodnými štruktúrami, pieskom, drvinami, pilinami a kusmi dreva, ktoré vytvárajú bohaté reliéfne štruktúry a miestami temer až v podobe asambláží vystupujú z obrazovej plochy.
Farba je jedným z najdôležitejších prvkov jeho tvorivého zaujatia. Na jednej strane využíva magickú silu červených, oranžových žltých i smaragdových akcentov, no pracuje hlavne so zemitými tónmi sivých, hnedých, a okrových, ktoré vyvažuje prírodnou farebnosťou a štruktúrami piesku, či kontrastnou líniou černe, čím vytvára priam meditatívnu atmosféru svojich diel.
Do istej miery ho vnímame ako nomáda, ktorý putuje priestorom a časom a prisvojuje si atribúty rozmanitých civilizácií a kultúr, skutočných, ale i vybájených, ba dokonca možno i mimozemských.
Obrazy Martina Borodáča sú v tomto smere jedinečné, plné symbolov a podobenstiev. Evokujú predstavu dávnej krajiny nedotknutej civilizáciou, ako ju videli jaskynní ľudia, či prírodné národy Afriky, Južnej Ameriky alebo Oceánie. Priam cítime drsnú štruktúru povrchov, vnímame nezameniteľnú kresbu pripomínajúcu jaskynné maľby s ryhami a odtlačkami prstov, prežívame tajomnosť a mystiku rituálov. Očarí nás i magická farebnosť a archetypálna znakovosť objemov, náznak erotiky, či exotika vybájených dravých šeliem, zebier a jaguárov.
Najdôležitejším a určujúcim je však pre autora bezhraničný priestor chorvátskeho pobrežia, najmä Dalmácie. Tá je jeho srdcovou záležitosťou a nevyčerpateľným prameňom inšpirácie, s tisíckami ostrovov, s vôňou mora, žiarou slnka, nekonečnou diaľou pláží a najmä so zlatistým pieskom, ktorý autor používa v kombinácii s inými maliarskymi i prírodnými materiálmi vo svojich kompozíciách.
Tam sa pravidelne vracia a doslova opojený mystickým svetlom i tvarovou rôznorodosťou Stredomoria vníma jeho podoby a do duše a srdca si ukladá ich nespočetné varianty, aby ich pretavil do svojich magických diel. Hlavy, siluety postáv, reflexie všedných i výnimočných okamihov, no najmä magické krajinné scenérie s pahorkami, cestami, s morskými zákutiami, či
s prchavými obrazmi dravých šeliem, to všetko nájdeme v obrazoch Martina Borodáča. Odrážajú jeho vnútorný svet plný symbolov a inotajov, kde sa prelínajú emócie so zážitkami, sny s realitou, dobrodružné predstavy so všednou poéziou života.
Obrazy Martina Borodáča vznikajú vo vzácnej zhode s okolitým prostredím. Sú autentickým výrazom vnútorného precítenia krajiny, jej obyvateľov i jej atmosféry, ktorá rezonuje v objemoch, tvaroch a farbách. Niektoré z diel v nás vzbudzujú pocit vôní či zvukov, iné vnímame, ako zo zázračného lietajúceho koberca v ich geometrickej skladbe priamok, kriviek či objemov spoluvytvárajúcich topografiu a sieť súradníc nezameniteľnej krajiny. Sú to obrazy so značnou
dávkou expresie a kompozičnej i tvarovej veľkorysosti, prekvapujúcej – čo je temer neuveriteľné – i v malých komorných formátoch, ktorým sa autor najnovšie venuje. Znie to ako paradox, ale čím viac dnes narastajú rozmery jeho exteriérových plastík a sochárskych objektov, tým viac minimalizuje svoje obrazové kompozície, v ktorých sú však koncentrované všetky atribúty jeho maľby.
Presvedčí nás o tom i dnešná výstava, ktoré prináša prierez autorovej tvorby z obdobia uplynulých dvoch desaťročí.