Post Type Description
Svetlo a tieň – viac ako symbolický názov výstavy, ktorá prináša na úvod roka tvorbu dvoch nezameniteľných autorov. Slovenský maliar Martin Šafárik a český sochár Igor Kitzberger predstavujú výber zo svojej tvorby, ktorá i keď je na prvý pohľad diametrálne odlišná, naznačuje zároveň i mnohé vnútorné súvislosti.
Výstavu je možné navštíviť denne od nedeľe, 19.januára do 21.februára 2020. Vstup voľný.
Foto by Ivan Štelmák
Výstava sochára Vojtecha Farkaša v Carlton Savoy Art Gallery s výstižným názvom Dialóg prináša výber jeho tvorby z posledného desaťročia, doplnený kolekciou dvanástich komorných bronzových plastík Znamenia, ktoré vznikli v rokoch 2005 – 2006. Tieto žiarivé symboly ľudských osudov prezentujú východiskový bod, z ktorého autor dospel od realistického tvaroslovia svojej ranej tvorby k súčasnej pôsobivej a tajomnej reči abstraktných tvarov a objemov.
V čase blížiaceho sa novembrového výročia Carlton Savoy Art Gallery prezentuje výstavu dvoch autorov, tvorba ktorých je síce na prvý pohľad diametrálne odlišná, no pri bližšom skúmaní nájdeme u nich mnoho styčných bodov. Hoci patria do dvoch rozdielnych generácií u oboch nachádzame stopy rebélie, vnútornej odvahy i snahy hájiť širšie ako osobné záujmy, Okrem toho sú priateľmi, ktorí často spolupracujú, v oblasti tvorby i výstavných a organizačných aktivít.
Sú to sochár Ladislav Sabo a grafik a ilustrátor Matúš Maťátko.
foto: Ivan Štelmák
Po krátkom a divácky veľmi úspešnom intermezze naivného umenia a zahraničných autorov sa Carlton Savoy Art Gallery znova vracia k domácej tvorbe. Výstava Martin Dzurek Teraz na pozadí stručnej rekapitulácie autorovej doterajšej širokospektrálnej tvorby, prezentuje ucelenú kolekciu jeho najnovších komorných diel z obdobia posledných troch rokov.
Výstavu je možné navštíviť od 22. októbra do 14. novembra, denne od 10:00 hod. do 18:00 hod., vstup voľný.
Foto: Ivan Štelmák
Pod názvom Chimaera monstrosa vám predstavujeme výber z maliarskej tvorby posledných dvanástich rokov významného predstaviteľa fantazijného realizmu v stredoeurópskom výtvarnom umení, dnes sedemdesiatosemročného Aleša Krejču. Spočiatku žiak grafického oddelenia bratislavskej Školy umeleckého priemyslu študoval neskôr knižnú grafiku a plagát v ateliéri profesora Františka Muziku na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe. Po štúdiách zostal v Čechách, niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ štátneho zámku Kratochvíle. Väčšinu života potom bola jeho pracovnou náplňou úžitková propagačná, predovšetkým knižná grafika. Autor vám dnes však ukazuje výsledky svojho intenzívneho, prakticky už šesť desaťročí trvajúceho výskumu na poli imaginatívnej maľby. Na tejto ceste absorboval najrôznejšie impulzy, najmä od svojho profesora, ktorý mu bol blízky maliarskou faktúrou vysokej estetickej hodnoty, takisto však aj zo širšieho okruhu vtedy nastupujúcej generácie štrukturálnej abstrakcie šesťdesiatych rokov. Krejčova tvorba bola ovplyvnená surrealizmom, je však hlboko zakotvená aj v staršej kultúrnej tradícii, predovšetkým v manierizme a baroku. Tiež romantický máchovský mýtus kraja, kde dnes žije, je mu veľmi blízky. Spolu s reflexiou vlastných životných skúseností to vytvára unikátny základ často bizarných fantastických metafor jeho obrazov. Vzniká tak osobitný projekt maliarskej integrácie zložitých kultúrnych obsahov, a to na úrovni krajne vyhraneného, ale pritom kultúrne široko inšpirovaného diela. K baroku viedol maliara záujem o pestrosť foriem aj hlboká citovosť umeleckého prejavu. Jedným z kľúčových prvkov Krejčovho diela je labyrint, motív blízky manieristom, reflektujúci zložitosť a spletitosť sveta, ale tiež tajomnú bizarnosť jeho krásy. V metaforickom pretlmočení maliarovej výtvarnej vízie nás môžu fascinovať netušeným kúzlom záhadnej výlučnosti. Krejčove obrazy sú svetom básnivej imaginácie, otvárajúcim pred naším vnútorným zrakom transcendentálny svet nadčasových mýtov a existenciálnych významov, a to na pozadí nepokojnej, často ohrozenej humanity súčasnej civilizácie. V tom je hlbšie posolstvo mimoriadne kultivovanej umelcovej maľby.
Jan Kříž
Prvá jesenná výstava v Savoy Gallery približuje divákom cez paletu žiarivých farieb rozprávkový svet v tvorbe známych predstaviteľov slovenského i chorvátskeho naivného umenia.
Foto Ante Zaja
Stručný názov výstavy Cesta, ktorý je odvodený z autoportrétu s motívom prerušovaných a stúpajúcich schodísk, je jasným symbolom jeho tvorivej púte z Bratislavy cez Stuttgart a Berlín znova do rodného mesta. V nadväznosti na túto skutočnosť výstava predstavuje niekoľko diel z raného obdobia, ucelenú kolekciu z rokov po prelome storočia, no a najmä temer dve desiatky diel z najnovšej tvorby.
Galerijný debut Zuzany Kráľovičovej nazvaný Ilustrácie zachytáva jej tvorbu za posledných päť rokov, kedy sa jej vášeň naplno rozvinula. V období dvoch na seba nadväzujúcich materských dovoleniek sa kresleniu venovala najmä po nociach. Z „únikov“ do paralelného sveta vznikli situačné čierno-biele i kolorované ilustrácie zachytávajúce zážitky kreatívnej duše a zároveň matky. Mnohé z nich vtipne vykresľujú situácie, s ktorými sa žena v novej role musí popasovať. Autorka v noci bilancuje deň a svoje zážitky a stretnutia šikovne prenáša na papier, aby sa o ne podelila aj s vami.
Výstavu je možné navštíviť v termíne od 8. apríla do 10.mája denne, od 10:00 do 18:00 hod.. Vstup voľný.
Foto by Cherry & Cherry event agency
Výstava sa koná pri príležitosti životného jubilea výtvarníka pod príznačným názvom “ Na ceste „.
Charakteristickou črtou abstraktnej maľby Martina Imana je neustály experiment v geste, farbe, hmote a štruktúre , ktoré postupne organizuje a vypĺňa tak priestor. V rámci spomenutého konceptu zobrazuje objekty, ktoré netvorí v rámci jedného univerzálneho riešenia, ale ustavičným hľadaním , ktoré ukončuje často definitívnou kresbou, čím ešte zdôrazňuje tvarovú a farebnú čistotu diela. Dominuje maľba acrylom na plátne, a použitie viacerých techník maľby.