Archívy: Umelci

1960, Nová Baňa
V rokoch 1975 – 1979 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu, odbor rezbárstvo, prof. Ludwika Korkoša, Bratislava. 1991 – 1993 Vysoká škola výtvarných umení, figurálne sochárstvo, Bratislava, profesori Vladimír Havrila, Juraj Meliš, Jozef Jankovič. Žije v Bratislave, venuje sa komornej a monumentálnej sochárskej tvorb

Stanislav Mikovčák, architekt a sochár. Narodil sa 11.septembra 1964 v Turzovke. Študoval na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1988, tam pôsobil aj ako odborný asistent. Spolupracoval s viacerými nemeckými architektmi a bol projektantom architektonických objektov v Nemecku. V roku 1998 sa vrátil na Slovensko, kde založil architektonický ateliér a projektovú firmu s rozsiahlym pôsobením na Kysuciach. Od roku 2005 jeho architektonická tvorba bola venovaná aj rozhľadniam v kysuckom kraji. Známe sú jeho rozhľadne v Starej Bystrici, Zákopčí, Turzovke, Svederníku, Gbeloch a na Orave. Významne ovplyvnil architektúru na Kysuciach, pozoruhodné sú jeho kaplnky, zvonice, fontány, námestia ale aj tzv. „malá“ turistická architektúra. Vytvoril tiež na „svoj spôsob“ kysucký betlehem, ktorý je prenosný, umiestnený vo vojenskom kufri. Z výtvarného pohľadu kontrastuje s inými interpretáciami čistotou prejavu, jednoduchým vyjadrením sakrálneho motívu, ale aj precíznym abstrahovaním detailu. V roku 2019 v spolupráci s ateliérom Ark-shelter spoločne získali prestížnu cenu za architektúru CEZAAR 2019. Ocenená bola drevená offgrid kabína „Into the wild“ a systém Ark-shelter ako taký. V súčasnosti spája architektúru so svojimi komornými sochárskymi dielami a Kysuce sa vďaka nemu stali krajom rozhľadní a pôsobivých galérií jeho sôch. Za významné aktivity pre rozvoj regiónu mu bolo udelené ocenenie Osobnosť Kysúc 2023. Vystavoval v Ríme, Varšave, Krakove, Bialsko-Białe a v Moskve. Na Slovensku bol účastníkom napríklad cyklu výstav pod názvom Umenie na hrade Strečno a v roku 2024 medzinárodnej sochárskej výstavy Tvar a priestor v kaštieli Tomášov. Žije a tvorí na Kysuciach a v Banskej Štiavnici.

Michal Mach (1981) mal od malička blízko k olejomaľbe vďaka otcovi Antonovi.
S majstrami impresionizmu sa oboznamoval v otcových knihách a obrazových reprodukciách.
V roku 2013 absolvoval maliarsky pobyt u mentora Georga Miciu v argentínskej Patagónii, kde sa jeho život definitívne začal uberať smerom k olejomaľbe. Pravidelne sa stretáva a komunikuje s mladým patagónskym maliarom Guidom Ferrarim, ktorý je tiež jedným z Georgových nasledovníkov a s ktorým vystavoval na Slovenku a v zahraničí. Neustále sa vzdeláva na workshopoch popredných svetových maliarov, ale i sám viedol niekoľko workshopov olejomaľby v Modranskom Lýceu. V súčastnosti sa aktívne venuje ateliérovej a plenérovej maľbe. Motívom je okrem karpatských pohľadov najmä mesto a život v ňom.

Výber z výstav:
2023 Dora Gallery, Banská Bystrica
2023 Západná terasa Bratislavského hradu, spolu s Guido Franco Ferrari
2023 Galéria Múr, Prešov, spolu s Guido Franco Ferrari
2022 Galéria Ateliér Hlavina, Bánovce nad Bebravou, spolu s Guido Franco Ferrari
2020 Galerie am Lieglweg, Neulengbach, spolu s Guido Franco Ferrari
2019-2023 Salón výtvarníkov Zoya Museum Modra, každoročne

      Jarmila Čapkovičová sa narodila 18. februára 1962 v Prešove. Vyštudovala Elektrotechnickú fakultu v Bratislave. Tu ostala pracovať ako projektantka pre EZ-Elektrosystémy a Siemens. Pred šestnástimi rokmi dostala ponuku pracovať v Nemecku pre softwarovú firmu, kde v súčasnosti aj pracuje. Svoje diela vystavovala napríklad v hoteli Sova v Ždiari, ale aj na Letnom salóne výtvarníkov ( 2022 ), Symfónii umenia  (2023) alebo Zimnom salóne výtvarníkov ( 2024 ), všetko v Bratislave.

Jiři Primas (*1963) sa s fotografiou stretol snáď ako každý malý chlapec cez „domáci“ fotoaparát. V jeho rodine nebol žiadny fotograf, od ktorého by mohol získať skúsenosti, ako zaobchádzať s prístrojom, ako vôbec fotiť. Fotil skoro všetko, rodinu, kvety, jednoducho čo sa kde vyskytlo. Aké však bolo prekvapenie, keď na fotkách koľkokrát boli len šmuhy alebo nič. Komora doma nebola a fotky sa vyvolávali v komunáli. Až neskôr si doma v kúpeľni zriadil tmavú komoru. Z vane sa stal základ pre misky, ponožky na šnúre nahradili fotografie. Zrkadlo bola leštiaca plocha, objímka vo svetle dostala červenú žiarovku…
Na vojne sa dostal prvýkrát k profesionálne vybavenej fotokomore s relatívne „dobrým“ prístrojom. Napriek tomu všetko to bol dobrý základ a posunul sa zase o kus ďalej. Po vojne mal možnosť podieľať sa na projektoch neónových reklám. V tom čase sa ešte sklenené trubice používali na reklamné účely. Vďaka svojmu technickému vzdelaniu pracoval na časti elektro, kde kreslil plány a schémy zapojenia. Okrem toho fotografoval objekty, na ktoré sa reklama projektovala. Celý proces prípravy bol v dobe osemdesiatych rokov pomerne zložitý (v porovnaní s dnešnými možnosťami), ale profesne bohatý. Fotografie sa zväčšovali na formát napr. 30×40 i viac. Nasledovalo lepenie vytypovaného fontu do fotografie a celé sa prekreslilo na pauzák. Neraz sa fotografie museli prerobiť, neraz sa vracal na rovnaké miesta do komory. Tam späť… Pracoval so zvitkovým filmom, občas s doskovým prístrojom. Retušovali sa ako fotografie tak aj filmy. Veľmi často pre prácu používal papier Dokument s veľmi tvrdou gradáciou (zväčšovanie fontov, perovky, atď). Neskôr sa dostal k prvej poriadnej zrkadlovke Nikon. Vtedy F801. K nemu dva zoomové objektívy. Bol to neskutočný rozdiel medzi Prakticou (tu je niekedy v 70. rokoch začal používať) a technicky nabušeným Nikonom. Nevýhodou Nikonu bol jeho zabudovaný motor. Dvakrát trikrát človek natlačil spúšť a film bol preč. S Nikonom prežil aj obdobie Zamatovej revolúcie. Zachytil snímky na uliciach, atmosféru v Národnom divadle (tu pracoval ako technik). Neskôr prišiel vyšší model F4, potom digitálny F75, F200…. Fotografia je jeho koníčkom. Profesijný život Jiřiho Primasa ide úplne iný smerom. Posledných dvadsať rokov zameral svoje fotografie úplne inam ako v začiatkoch. Dokumentuje ľudí na uliciach, významných autorov na kultúrnych akciách a všade v prostredí, ktoré je pre nich prirodzené alebo niečím zaujímavé. Fotografie dnes robí výhradne na digitálnu techniku ​​a len výnimočne siahne ešte po Nikone F100. Výhradne čiernobiele fotografie spracováva v kalendároch alebo veľkoformátových tlačiach. V súčasnej dobe pripravuje vydanie fotografickej
Publikácie. Podieľa sa ako kurátor na organizovaní autorských i spoločných výstav.

Roman Novák *1973, žije a tvoří v Praze Významným milníkem v mojí tvorbě, je setkání s výtvarníkem Michalem Singerem a jeho tvorbou. Velkým povzbuzením pro mne bylo vyjádření Michala k mým pracím k nimž se vyjádřil, že některé jsou podařené a rozhodně bych se měl dále rozvíjet. V současné době pracuji ve dvou odlišných a na sobě nezávislých formách. V jedné jde o malbu čistě náhodnou bez jakýchkoliv vizí a představ, kdy obraz vzniká samočinně. De facto spontánně. Stejně spontánně malbu končím jako ji začínám. Výsledkem je pak dílo chaosu a změti neuspořádaných myšlenek, které prostřednictvím malby mimovolně přenáším do vnějšího světa. Druhá forma je o přípravě rastru, který tvoří základ či podklad budoucího obrazu. V těchto rastrech vyhledávám konkrétní tvary, které následně spojuji do celků, jež ve výsledku mohou působit zcela absurdně. I toto se děje bez jakéhokoli předem zamýšleného záměru, cíle. Jednotlivé rastry a vztahy na nich či v nich vytvářené, jsou dílem mojí momentální představivosti. Tento druh tvorby mne naplňuje, ale je pravdou, že postupem vývoje díla se dostávám do stresových situací vyvolávající ve mne pocit úzkosti, obavy… Moje praxe se vymyká běžným vzorcům, nepracuji souvisle, zcela nahodile vybírám materiál, volím techniku, barvy. Má tvorba prakticky není limitována, pracuji v podstatě se vším, co je k dispozici. Takto přistupuji k tvorbě objektů, které v zásadě tvořím z materiálů, jež mnohdy unikají pozornosti většině z nás. A co tvoří moje portfolio? Zbytkové dřevo, kusy starých látek, tiskoviny, dráty, kosterní ostatky zvířat, sklo… Mohlo by se o mě říci, že tvořím z chaosu momentálních myšlenek…

Karolína Koblen,(1988), študovala v Plzni, žije v Prahe a venuje sa maľbe (a trochu fotografií a digitalnej kresbe). Tématicky sa venuje predovšetkým psychológii identity a spomienok, často v kontexte vlastnej existencie verzus identite na internete. Používa motívy selfie filtrov z rôznych aplikácií, stock obrázkov alebo maľuje predmety vystavené na internetových bazároch. Kombinuje realistickú maľbu s pop artovou štylizáciou. Niektoré maľby reagujú na čierne svetlo, iné sú maľované v negatíve a až keď sa pozriete cez negatívny instagramový filter, uvidíte realistickú maľbu.
Mgr. Karolína Koblenová* 1988, Stříbro, Česko.
Štúdium: Vizuálna kultúra so zameraním na vzdelávanie – FPE, Západočeská univerzita v Plzni – Bakalárska i magisterská práca v odbore maľba.
Maľba – Ústav umenia a dizajnu, Západočeská univerzita v Plzni – niekoľko semestrov

Vybrané výstavy:
2014-Budoár – sólo výstava Galérie 4,Cheb – kurátor Zbyněk Illek
2019 RAD ART, spoločná výstava Port-Louis/Lorient, Francúzsko
2020 Chernobyl – piknik v Zó výstava, Klub Galérie 4, Cheb – kurátor Zbyněk Illek
2021 Bez Fantázie – sólo výstava Galérie Café Kamzík, Praha – kurátor Jiří Primas
2022 MySelf – sólo výstava Art-n-Coffee, Pasáž českého designu, Praha – kurátorka PhDr. Renata Mužíková, PhD.
2022 Athens Open Art – spoločná výstava Art Number 23, Atény, Grécko
2022 Mind Infusion – virtuálna spoločná výstava
2022 KOBLEN vs LAZAR – maliarska kolaborácia s Romanom Lazarom, Galéria Lazovna 1, Banská Bystrica Banská, Slovensko 2023 Girls – spoločná výstava 4 autoriek, Galérie Toyen, Praha – kurátorka PhDr. Renata Mužíková, PhD.

Narodil sa v roku 1959 v Prahe. Už takmer 45 rokov sú jeho koníčkom fotografie. Začínal fotením akcií školských, neskôr firemných, občas si odfotil krajinku, zvieratko, kvetinku, architektúru, jednoducho to, čo stretol a páčilo sa mu. To až zhruba do roku 2007, kedy skúsil nafotiť prvý akt. Tato téma ho úplne pohltila. Odvtedy sa v nej snaží zdokonaľovať. Fotografoval analógovými prístrojmi značiek Pionier, Flexaret, Praktica, Zenit, Canon, digitálnym Olympusom, až definitívne zakotvil u značky Canon, s ktorým fotí dodnes. Prešiel procesom vyvolávania filmov, aj čiernobielych a farebných fotografií. Je členom fotoklubu PCW, ČFFU (česká federace fotografického umění).

Individuálne výstavy:
– Galérie Café Jagellonská – Praha
– Cafe Kamzík – Praha
– Galérie Lapidárium – Praha
– Dark Velvet Café Bar – Praha

Spoločné výstavy:
– Friends Coffee House
– Novoměstská radnice – Praha
– Reštaurácia Pod lipami
– Restaurant & Coffee v Rožku
– Rock Opera Praha
– Zámok Sloupno
– Club bar Korlin
– Reštaurácia Na Schodíku
– Kavárna Rosárium Jablonec nad Nisou

Akademický maliar Miroslav Bezák sa narodil 30. januára 1960 v Partizánskom. Vyrastal v Chynoranoch. V rokoch 1975 – 1979 študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave, na výstavníckom oddelení u prof. Rudolfa Filu. V rokoch 1982 – 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na odbore reštaurovanie závesného obrazu a tabuľovej maľby v ateliéri Doroty Filovej a Iriny Mészárošovej. Dlhé roky pôsobil ako reštaurátor v Slovenskej národnej galérii. Jeho rukami reštaurátora prešli stovky poškodených diel, ktoré vďaka nemu opäť žiaria v galerijných aj súkromných zbierkach. Reštauroval mnohé zbierkové predmety, aj obraz Madony z Raffaelovej dielne, či gotické tabule pre výstavu v Múzeu Cluny v Paríži. Predmetom jeho záujmu je dielo Ladislava Medňanského. Reštauroval množstvo jeho obrazov a dielo tohto autora pozná zblízka. Jeho tvorba, práca so svetlom, náladou a rukopisom ho ovplyvnila aj v jeho vlastnej tvorbe. Blízke sú mu skôr klasické maliarske postupy, ktoré sú dodnes obdivované a ťažko prekonateľné. Popri reštaurovaní diel venuje sa aj maľbe a voľnej tvorbe. Významnú časť v jeho tvorbe zaujíma krajina, objavujú sa i námety z ciest, pretavuje zažité a videné do vizuálnej podoby svojich obrazov. Často sa zameriava aj na figúru, zobrazovanie nahého, ženského tela zmyselných tvarov. Postupne sa v jeho tvorbe objavujú aj ďalšie motívy. Z výtvarných techník využíva olejomaľbu, akryl, ale aj akvarel.
V jeho pohľade na výtvarné umenie ho ovplyvnil akademický maliar Rudolf Fila, ktorý vyučoval na SUPŠ v Bratislave a mal rozhodujúci vplyv na desiatky mladých umelcov. Výtvarník absolvoval aj niekoľko študijných ciest a tvorivých pobytov (Chorvátsko, 1998; Taliansko – Lignano, Benátky, 2006 – 2017; Cité Internationale des Arts, Paríž, 2011), ktoré mu priniesli nové inšpiratívne podnety.
Maľovanie v plenéri je jeho záľubou, vďaka priamemu kontaktu s krajinou, kedy sa pokúša zachytiť atmosféru danej chvíle. Po vzore impresionistov ho fascinuje, ako rýchlo sa príroda mení v priebehu dňa, čo sa týka svetla, farebnosti aj nálady. Každé miesto má pre neho v sebe niečo okúzľujúce – Benátky, Paríž, Banská Štiavnica či Devín. Všade sa dá nájsť genium loci toho miesta. Od roku 2014 ako predseda občianskeho združenia Výtvarné kurzy Miró vedie aj kurzy pre verejnosť. Milovníci umenia, čo navštevujú jeho výtvarné kurzy, oceňujú priateľský prístup maliara a prostredie ateliéru s vôňou farieb, kde sa cítia dobre. Žije a tvorí v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto. Vo svojej umeleckej dráhe môže napredovať a napĺňať ju aj vďaka podpore svojej rodiny.

Narodila sa 17.5. 1993 v Trnave. V rokoch 2014 – 2019 študovala na Vysokej škole výtvarných umení, Bratislava u prof. Ivana Csudaia na Katedre maliarstva IV. Ateliér. V roku 2019 sa stala finalistkou súťaže Všeobecnej úverovej banky Maľba roka a v roku 2022 v Strabag Kunstforum. Venuje sa maľbe a prácam na papieri.
Výstavy
Samostatné: 2023 Miss Maxima, Blu : gallery, Modra – 2022 Far far away is quite close, DOT. Contemporary, Bratislava – 2021 I am back to the future, Kabinet, Bratislava – Make it nonchalant, Galéria Jána Koniarka, Trnava – 2020 Live with me, Atelier XIII, Bratislava – 2018 Radovánky, Flatgallery, Bratislava – 2018 Očista, Temporary Parapet

Kolektívne: 2022 Heroines, Slovenský inštitút, Jeruzalem – Spasiteľky sveta, Galerie kritiků, Praha – 2021 Waiting for the prince, Artissima 2021, Turín – Don´t heat , do it, DOT. Contemporary, Jurkovičova tepláreň, Bratislava – 2020 Ladies of the easel, Gloria´s, New York – Young & Wild, Schemnitz Gallery, Banská Štiavnica – 2019 Slečny od maliarskeho stojana, Atelier XIII, Bratislava – 2018 Holographic Entrypoint, DOT. Contemporary, Bratislava – 2017 Hledání hranic malby v post- mediálním prostředí, Ostrava. Účasť na Art Fairs – 2021 Miart, Miláno a Artissima,Turín